Mapa - Afganistan (Islamic Republic of Afghanistan)

Svet >  Ázia >  Afganistan

Afganistan (Islamic Republic of Afghanistan)

Vlajka Afganistanu
Afganistan dlhý tvar Afganská islamská republika je vnútrozemský štát ležiaci v južnej Ázii. Na severe hraničí s Uzbekistanom a Tadžikistanom, na severovýchode s Čínou , na východe s Pakistanom , na západe s Iránom a na severozápade s Turkménskom.

Karikatúra zobrazujúca afganského princa spolu so svojimi „priateľmi“ Ruskom a Veľkou Britániou.

V polovici 2. tisícročia pred Kr. tu sídlili iránske kmene. V polovici 6. storočia pred Kr. dobyl územie perzský kráľ Kýros II. Veľký. V rokoch 329 až 327 pred Kr. ho obsadil pri svojej vojenskej výprave do Ázie Alexander Veľký. Po jeho smrti sa na tróne vystriedalo viacero vládcov a krajina trpela nájazdmi rozličných ázijských národov.

V 7. storočí Afganistan rýchlo islamizovali Arabi. Až za vlády Ghaznovcov bol znovu súčasťou samostatného sultanátu. Roku 1381 dobyl krajinu mongolský vladár Timur Lenk. V 16. a 17. storočí vládli na severe indickí Mughalovia, na juhu perzská dynastia Safíjovcov, ale o východ krajiny sa stále bojovalo. Až roku 1747, keď vládu prevzal emir Ahmed Šáh, zakladateľ ríše Durráni, sa v krajine znovu obnovila nezávislosť.

V 19. a na začiatku 20. storočia sa v Afganistane odohralo niekoľko vojen, ktorých príčinou bola najmä jeho poloha medzi dvomi veľkými impériami: britským a ruským. Prvá (1839 – 1842) a druhá britsko-afganská vojna (1878 – 1881) boli súčasťou konfliktu známeho ako Veľká hra, čo bola súťaž o teritória a vplyv medzi Spojeným kráľovstvom a cárskym Ruskom. Počas Panjdehského incidentu (1885) sa Rusku podarilo dostať pod vplyv svoje najjužnejšie územie, ktoré pod jeho vplyvom pretrvalo aj počas existencie Sovietskeho zväzu.

Ďalším konfliktom na území dnešného Afganistanu bola tretia britsko-afganská vojna (1919), keď budúci kráľ Amánulláh vyzval Afgancov do boja proti Britom. Rávalpindská zmluva z 8. augusta 1919, hoci diktovaná Britmi, zabezpečila Afganistanu úplnú nezávislosť. Amánulláh sa stal kráľom v roku 1926, ale svojou reformnou politikou sa dostal do konfliktu s vyššími vrstvami duchovenstva aj svetského obyvateľstva a v roku 1929 bol zvrhnutý. Po abdikácii a emigrácii svojho strýka Amanulláha Chána, sa kráľom prehlásil Muhammad Nádir Šáh.

Po zavraždení svojho otca sa stal 19-ročný Muhammad Záhir Šáh, v roku 1933, afganským kráľom. Prvých 20 rokov vládol len formálne, skutočnú moc prenechal svojim strýkom. V roku 1964 vyhlásil liberálnu ústavu. Uzákonil v nej všeobecné volebné právo (prvé voľby sa konali v roku 1965), program politickej a ekonomickej modernizácie s demokratickými inštitúciami a právom na vzdelanie žien. Záhirove reformy viedli k odporu militantných islamských kruhov, ktoré vstúpili do opozície proti kráľovi. Bezprostrednou príčinou krachu Záhirovej politiky bolo uprednostňovanie Paštúnov pred perzsky hovoriacim obyvateľstvom. V roku 1973, v čase jeho liečenia v Taliansku, urobil jeho synovec a premiér Muhammad Dáúd Chán štátny prevrat a vyhlásil Afganistan za republiku. V auguste toho roku Záhir Šáh dobrovoľne abdikoval.

Muhammad Dáúd Chán bol následne zvolený za prezidenta delegátmi Národného zhromaždenia a tento úrad vykonával diktátorsky až do 27. apríla 1978, kedy ho pri vojenskom puči, vedenom komunistickými dôstojníkmi, zbavili moci a spolu so 17 členmi jeho rodiny, zavraždili. Dáúdova smrť bola dôležitým medzníkom v novodobých dejinách Afganistanu.

Sovietsky zväz novú komunistickú vládu okamžite uznal. V auguste 1978 uzavreli obe krajiny na 20 rokov zmluvu o priateľstve. Odpor obyvateľstva a časti armády voči komunistickej vláde, vražedné sektárske súperenie dvoch blokov vládnucej Ľudovo-demokratickej strany a snaha Moskvy o udržanie svojho vplyvu, spôsobili, že Sovietsky zväz 27. decembra 1979, keď sa odvolal na túto zmluvu, vojensky obsadil krajinu. Sovietske špeciálne jednotky zastrelili afganského prezidenta Hafizulláha Amína a do funkcie hlavy štátu dosadili Moskve oddaného Babraka Karmala. Začala sa zdĺhavá vojna medzi sovietskymi okupačnými jednotkami a afganským vládnym vojskom na jednej strane a moslimskými povstalcami na strane druhej.

V roku 1982 začali v Ženeve rokovania medzi Afganistanom a Pakistanom (ktorý všestranne podporoval povstalcov) o mierovom riešení konfliktu. Koncom roku 1987 Sovietsky zväz vyhlásil, že svoje vojská z Afganistanu postupne stiahne. Sovietske vedenie priznalo porážku a 15. februára 1989 opustil Afganistan posledný sovietsky vojak. Navzdory očakávaniu sa doterajší systém v Afganistane nezrútil. Boje medzi afganským vládnym vojskom a moslimskými povstalcami pokračovali ďalej. Na začiatku roku 1992 sa konflikt pokúsila urovnať mierová misia OSN, jej postup však nenašiel pochopenie roztriešteného hnutia odporu. Situácia sa stala neudržateľnou, preto sa v apríli 1992 prezident Muhamad Nadžíbulláh vzdal funkcie. Predstavitelia afganského hnutia odporu dospeli k dohode o utvorení rady, ktorá prevzala kontrolu nad krajinou a jej hlavným mestom Kábulom. Proti dohode a rade ďalej bojovali skupiny fundamentalistického vodcu Gulbuddína Hekmatjára. V januári 1993 prevzal zákonodarnú moc parlament. Nepretržité boje medzi znepriatelenými stranami pokračovali aj ďalej, pričom si vyžiadali tisíce obetí na životoch prevažne civilistov. Od roku 1994 narastala moc islamistického hnutia Taliban, ktoré do roku 1996 pod vedením svojho vodcu Muhammada Umara získalo moc nad väčšinou územia Afganistanu. 
Neighbourhood - Country  

Mapa - Afganistan (Islamic Republic of Afghanistan)

Zemepisná šírka / Zemepisná dĺžka : 33° 0' 0" N / 66° 0' 0" E | Časové pásmo : UTC+4:30 | Currency : AFN | Telefón : 93  

Mapa

Google Earth-Mapa-Afganistan
Google Earth
OpenStreetMap-Mapa-Afganistan
OpenStreetMap
Mapa-Afganistan-afghanistan_general_map.jpg
afghanistan_general_...
9361x6623
www.nato.int
Mapa-Afganistan-Afghanistan-Map.jpg
Afghanistan-Map.jpg
9361x6623
www.mappery.com
Mapa-Afganistan-AfghanistanPowerMap.jpg
AfghanistanPowerMap....
4959x3505
www.geni.org
Mapa-Afganistan-bokhara-1838.jpg
bokhara-1838.jpg
2681x3224
joshberer.files.word...
Mapa-Afganistan-bokhara_1838.jpg
bokhara_1838.jpg
2681x3224
images.nationmaster....
Mapa-Afganistan-Afghanistan_Map_Urdu.jpg
Afghanistan_Map_Urdu...
2886x2144
upload.wikimedia.org
Mapa-Afganistan-afganistan_prt_rc.jpg
afganistan_prt_rc.jp...
2924x2065
www.nato.int
Mapa-Afganistan-afghanistan_admin-2009.jpg
afghanistan_admin-20...
2205x2683
www.lib.utexas.edu
Mapa-Afganistan-afghanistan-ethno-linguistic.jpg
afghanistan-ethno-li...
2574x2054
joshberer.files.word...
Mapa-Afganistan-AfghanistanMapFull_0.jpg
AfghanistanMapFull_0...
2506x2002
www.understandingwar...
Mapa-Afganistan-AfghanistanTopographicalMap_full.jpg
AfghanistanTopograph...
2506x1991
www.understandingwar...
Mapa-Afganistan-US_Army_ethnolinguistic_map_of_Afghanistan_--_circa_2001-09.jpg
US_Army_ethnolinguis...
2319x2123
upload.wikimedia.org
Mapa-Afganistan-Afghanistan-Map-4.jpg
Afghanistan-Map-4.jp...
2422x2001
www.mappery.com
Mapa-Afganistan-afghanistan_prt.jpg
afghanistan_prt.jpg
2324x1973
www.nato.int
Mapa-Afganistan-afg_map.gif
afg_map.gif
2351x1830
www.globalsecurity.o...
Mapa-Afganistan-470_1279717769_txu-oclc-309296021-afghanistan-admin-2008.jpg
470_1279717769_txu-o...
2154x1781
www.ecoi.net
Mapa-Afganistan-txu-oclc-309296021-afghanistan_admin_2008.jpg
txu-oclc-309296021-a...
2154x1781
www.lib.utexas.edu
Mapa-Afganistan-afghan_resistance_groups_moz1.jpg
afghan_resistance_gr...
2190x1608
www.globalsecurity.o...
Mapa-Afganistan-afghanistan_conflict_drug_production.jpg
afghanistan_conflict...
1890x1336
www.globalsecurity.o...
Mapa-Afganistan-afghanistan.jpg
afghanistan.jpg
1378x1480
www.lib.utexas.edu
1 2 3 4 5 6 7 

Photograph

Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
Afganistan
1 2 3 

Facebook

 mapnall@gmail.com