Arabčina
Arabčina je semitský jazyk. Kedysi ňou nehovorili iba Arabi, ale slúžila ako medzinárodný jazyk, podobne ako latinčina v stredovekej Európe. Arabčina je predmetom štúdia arabistiky.
Nárečia sa značne odlišujú od spisovného jazyka. Spisovná arabčina sa len málo odlišuje od jazyka Koránu. V jednotlivých hovorových jazykoch sa objavujú podobné odstredivé tendencie, aké rozdelili románske jazyky od kedysi jednotnej latinčiny.
Na rozdiel od románskych jazykov sa však rozdiely len v malej miere prejavujú v písanej forme jazyka, a to napriek tomu, že niektorí spisovatelia píšu v regionálnych variantoch. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že nevokalizované arabské písmo nezachytí zmeny v krátkych samohláskach a pozmenené spoluhlásky si zase ponechávajú pôvodný zápis. Napríklad písmeno /ج/ (žím), ktoré sa prepisuje ako J a štandardne sa číta [ž] alebo [dž], sa v Egypte vyslovuje [g], ale píše sa stále rovnako.
Nárečia sa značne odlišujú od spisovného jazyka. Spisovná arabčina sa len málo odlišuje od jazyka Koránu. V jednotlivých hovorových jazykoch sa objavujú podobné odstredivé tendencie, aké rozdelili románske jazyky od kedysi jednotnej latinčiny.
Na rozdiel od románskych jazykov sa však rozdiely len v malej miere prejavujú v písanej forme jazyka, a to napriek tomu, že niektorí spisovatelia píšu v regionálnych variantoch. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že nevokalizované arabské písmo nezachytí zmeny v krátkych samohláskach a pozmenené spoluhlásky si zase ponechávajú pôvodný zápis. Napríklad písmeno /ج/ (žím), ktoré sa prepisuje ako J a štandardne sa číta [ž] alebo [dž], sa v Egypte vyslovuje [g], ale píše sa stále rovnako.
Country
-
Džibutsko
Džibutsko leží pri prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C. -
Eritrea
Pevninské hranice majú dĺžku, Eritrea susedí na západe so Sudánom , Etiópiou na juhu a Džibutskom na juhovýchode. -
Komory
Hlavné ostrovy: -
Líbya
V decembri 2017 stále zastúpenie Líbye pri OSN požiadalo o zmenu dlhého názvu na Líbyjský štát, ÚGKK SR však na túto zmenu ešte v júli 2018 nereagoval. -
Maroko
-
Mauritánia
Mauritánia, dlhý tvar Mauritánska islamská republika (do polovice 90. rokov 20. storočia bol slovenský názov Mauretánia a Mauretánska islamská republika), je štát v západnej Afrike. -
Somálsko
Somálsko má rozlohu z čoho predstavujú vodné plochy. Celková dĺžka hraníc je, jednotlivo s krajinami má hranice dlhé: Džibutsko , Etiópia , Keňa. Má najdlhšie pobrežie v Afrike, čo je celkovo. Disponuje rôznymi prírodnými zdrojmi ako napríklad urán, do značnej miery nevyužitá zásoby železnej rudy, cínu, sadry, bauxit, meď, soľ, zemného plynu. Iba 1,64% pôdy predstavuje orná pôda a 0,04% trvalé kultúry. Zavlažovaná pôda predstavuje približne (2003). Najväčšie prírodné nebezpečenstvá predstavujú opakujúce sa suchá, časté prachové búrky nad východnej pláni v lete a záplavy počas obdobia dažďov. -
Sudán
Hlavné mesto je Chartúm. Najrozľahlejšia krajina Afriky patrí zároveň k jej najchudobnejším. Dlhotrvajúce konflikty na juhu krajiny a v Dárfúre prispeli k situácii, keď veľa ľudí čelí hladomoru a krajina má veľmi vysoký zahraničný dlh. -
Tanzánia
Tanzánia bola kolóniou Spojeného kráľovstva, v roku 1964 získala nezávislosť.Vznikla v roku 1964 zo štátnych celkov Republika Tanganika a Ľudovej republiky Zanzibar a Pemba. (Zo Zanzibaru pochádzal aj spevák Freddie Mercury). Rozkladá sa na území od Veľkých priekop k svahilskému pobrežiu Indického oceánu s priľahlými ostrovmi. Na Západe je ohraničená Východoafrickými jazerami Viktóriiným, Tanganikou a Malawi. Pôvodný oficiálny anglický názov krajiny bol United Republic of Tanganyika and Zanzibar. Ten sa neskôr zmenil na United Republic of Tanzania. Originálny názov v svahilštine je Jamhuri ya Muungano wa Tanzania. Tanzánia je sídlom najstarších nálezov ľudí. Okolie priepasti Olduvai v severnej Tanzánii sa pre nálezy fosílií staré až 2 milióny rokov často nazýva kolískou ľudstva. Pred 10 000 rokmi tu žili kolónie lovcov a zberačov, pravdepodobne národov Khosa. Okolo roku 2000 pred Kr. prišli národy Bantu zo západnej Afriky, ktoré vynašli výrobu kovov a základy sociálnej a politickej organizácie. -
Tunisko
Krajina leží na území starovekého Kartága. Samotné mesto Kartágo je dnes súčasťou hlavného mesta Tunisu. Krajina sa osamostatnila spod francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1956. V polovici decembra 2010 v krajine prepukli sociálne nepokoje, ktoré neskôr začiatkom januára 2011 prerástli do ozbrojených stretov s políciou a armádou. Následným zvrhnutím vládcu, prezidenta Ben Alího 14. januára 2011 sa začala vlna revolúcií (v Tunisku dostala revolúcia prívlastok "jazmínová"), v ostatných arabských krajinách známa ako "arabská jar". 23. októbra sa v Tunisku uskutočnili prvé demokratické voľby, v ktorých zvíťazila strana umiernených islamistov. 12. decembra 2011 bol parlamentom zvolený nový dočasný prezident Munsif Marzukí. -
Uganda
Mapa Ugandy Uganda, ktorá bola do roku 1962 britským protektorátom, je podľa ústavy z roku 1967 republikou v čele s prezidentom v rámci Britského spoločenstva. V 16. – 17. storočí prenikli do Ugandy kmene Himov a podmanili si pôvodné obyvateľstvo nazývané Bantuovia. Na konci 17. storočia sa na území ovládanom kmeňmi Himov vytvorili štáty Buganda, Toro, Buňoro a Ankole. Najvýznamnejší z nich, štát Buganda, dosiahol vrcholu moci za vlády kráľa Mutesa I. v rokoch 1860 – 1884. Došlo k rozšíreniu obchodu s Arábiou, do krajiny prichádzali kresťanskí misionári a vznikla pravidelná armáda. Po smrti Mutesa I. došlo k mocenským bojom medzi katolíckymi, protestantskými a moslimskými skupinami, ktoré reprezentovali cudzie záujmy. Keď sa Spojené kráľovstvo a Nemecko roku 1890 tzv. helgolandskou zmluvou dohodli o rozdelení záujmov vo východnej Afrike, pripadlo toto územie Spojenému kráľovstvu. Roku 1896 vyhlásilo Spojené kráľovstvo protektorát Uganda. Po roku 1900 do Ugandy zosilnelo prisťahovalectvo Indov, ktorí spočiatku pracovali na stavbe železníc, neskôr zaujali vedúce pozície v obchodovaní. -
Zjednotená arabská republika
Federálny štát vznikol 1. februára 1958 po referende v oboch krajinách, ako prvý krok vedúci ku vzniku budúceho panarabského štátu. Hlavným mestom štátu bola Káhira. Štát existoval do vystúpenia Sýrie zo zväzku v dôsledku štátneho prevratu v roku 1961, hoci Egypt tento názov používal až do roku 1971. -
Západná Sahara
Od prímeria v roku 1991 je územie de facto rozdelené na územie okupované Marokom (asi 2/3 územia pri mori) a územie samostatnej Západnej Sahary, oficiálne nazývanej Saharská arabská demokratická republika (skr. SADR; zvyšok územia), ktorú vyhlásil ešte v roku 1976 na začiatku marockej okupácie Front Polisario. Maroko je podporované Francúzskom, Front Polisario susedným Alžírskom, kde sa nachádzajú od 70. rokov aj utečenecké tábory miestnych obyvateľov. Medzi územím Maroka a územím SADR stojí dlhý zemný val (berm) s mínovými poľami. -
Čad
V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19. storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčasťou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Idriss Déby začal demokratizačný proces. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent. -
Bahrajn
* Havar -
Jemen
Celková rozloha pevninského Jemenu je menej ako. Medzi jeho teritóriá patrí viac ako 200 ostrovov. Najväčší ostrov je Sokotra, ktorá leží južne od pevniny pri pobreží Somálska. Jemen je jediný štát na Arabskom polostrove, ktorý má čisto republikovú formu vlády. Hlavným mestom Jemenu je Saná. -
Jordánsko
Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. -
Katar
V 7. storočí sa na polostrove rozšíril islam a územie sa dostalo pod vládu chálífov. Keď bolo hlavné mesto emirátu v roku 1783 presunuté na susedný Bahrajn, prepukli v Katare nepokoje, ktoré v roku 1867 vyústili do vojny. Po zásahu Anglicka vznikol samostatný emirát, ktorý mal na čele Sáníma, jedného z členov prednej katarskej rodiny. V roku 1916 sa stal Katar britským protektorátom. Katar, jeden z mnohých historických emirátov Arabského polostrova, je nezávislou krajinou od 1. septembra 1971. Na rozdiel od mnohých susedných kniežatstiev sa Katar rozhodol nestať časťou Spojených arabských emirátov ani Saudskej Arábie. -
Kuvajt
Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom. -
Libanon
-
Mezopotámia
* a) v širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom, pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba Irak a časť Sýrie), -
Omán
V krajine žije približne tri milióny obyvateľov. Početne najzastúpenejším etnikom sú Arabi, nasledujú prisťahovalci pôvodom z Južnej Ázie – Bangladéša (Bengálci), Indie, Pakistanu (Balúčovia) a Srí Lanky a tiež Afriky. Valná väčšina obyvateľov sú moslimovia, najrozšírenejšia je ibádíjovská veteva islamu. Najvyznávanejšie náboženstvo mimo islamu je hinduizmus. Medzi dorozumievacie jazyky patria úradná arabčina a hojne používaná angličtina. -
Spojené arabské emiráty
Na pevnine susedí s Ománom a Saudskou Arábiou a tiež zdieľa námornú hranicu s Katarom, Iránom a Pakistanom. -
Sýria
Okrem väčšinového arabského sunnitského obyvateľstva tu žijú aj Kurdi, Arméni, Asýrčania, Turci, kresťania či šiitski alaviti. Od roku 2011 prebieha v Sýrii občianska vojna, ktorú vedú proti sýrskej vláde povstalci sčasti z radov domáceho obyvateľstva a sčasti zo zahraničia.