Arabčina

Arabčina
Arabčina je semitský jazyk. Kedysi ňou nehovorili iba Arabi, ale slúžila ako medzinárodný jazyk, podobne ako latinčina v stredovekej Európe. Arabčina je predmetom štúdia arabistiky.

Nárečia sa značne odlišujú od spisovného jazyka. Spisovná arabčina sa len málo odlišuje od jazyka Koránu. V jednotlivých hovorových jazykoch sa objavujú podobné odstredivé tendencie, aké rozdelili románske jazyky od kedysi jednotnej latinčiny.

Na rozdiel od románskych jazykov sa však rozdiely len v malej miere prejavujú v písanej forme jazyka, a to napriek tomu, že niektorí spisovatelia píšu v regionálnych variantoch. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že nevokalizované arabské písmo nezachytí zmeny v krátkych samohláskach a pozmenené spoluhlásky si zase ponechávajú pôvodný zápis. Napríklad písmeno /ج/ (žím), ktoré sa prepisuje ako J a štandardne sa číta [ž] alebo [dž], sa v Egypte vyslovuje [g], ale píše sa stále rovnako.

Country
  • Alžírsko


  • Džibutsko
    Džibutsko, dlhý tvar Džibutská republika, je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Eritrea, Etiópia, Somálsko.

    Džibutsko leží pri prielive Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. Povrch krajiny je prevažne hornatý, nížina sa nachádza len pri pobreží. Najvyšším vrchom je Musa Ali, ktorý je vysoký. V strednej časti Džibutska leží tektonická zníženina okolo jazera Assal, preliačina, hlboká 155 m pod úrovňou mora. V štáte neexistujú stále rieky, podnebie je horúce a značne suché, keďže leží v zrážkovom tieni Etiópskej vysočiny. Zrážky na území nikde nepresahujú 200 mm za rok. Priemerná teplota v januári je 30°C a v júli 35°C.
  • Eritrea
    Eritrea (zastarano: Erytrea, pôvodne: Erythr(a)ea), dlhý tvar: Eritrejský štát, je štát nachádzajúci sa v severovýchodnej Afrike na pobreží Červeného mora.

    Pevninské hranice majú dĺžku, Eritrea susedí na západe so Sudánom , Etiópiou na juhu a Džibutskom na juhovýchode.
  • Komory
    Komory, dlhý tvar Komorský zväz (do roku 2001 Komorská federatívna islamská republika), je ostrovný štát v Afrike. Nachádza sa v Mozambickom prielive v Indickom oceáne a je súčasťou Komorských ostrovov.

    Hlavné ostrovy:
  • Líbya
    Líbya je štát v severnej Afrike. Je štvrtým najväčším africkým štátom, šestnástym najväčším na svete. Hlavným mestom je Tripolis, má 1,7 milióna obyvateľov. Od februára do októbra 2011 bola bombardovaná vojskami USA a Francúzska, aby tu následne vznikla občianska vojna, ktorá napokon viedla k zvrhnutiu 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka Muammara al-Kaddáfího.

    V decembri 2017 stále zastúpenie Líbye pri OSN požiadalo o zmenu dlhého názvu na Líbyjský štát, ÚGKK SR však na túto zmenu ešte v júli 2018 nereagoval.
  • Maroko
    Maroko, dlhý tvar Marocké kráľovstvo, je štát nachádzajúci sa na severe Afriky. V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Pobrežie krajiny leží na okraji Atlantického oceánu a na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Hlavné mesto krajiny je Rabat.

  • Mauritánia
    * Mauretánia alebo Mauritánia môže byť aj staroveká krajina v dnešnom severnom Maroku a severnom Alžírsku, istý čas aj rímska provincia, po latinsky Mauretania alebo Mauritania, pozri Mauretánia (staroveká krajina).

    Mauritánia, dlhý tvar Mauritánska islamská republika (do polovice 90. rokov 20. storočia bol slovenský názov Mauretánia a Mauretánska islamská republika), je štát v západnej Afrike.
  • Somálsko
    Somálsko (somálsky Soomaaliya; arabsky الصومال = as-Súmál), oficiálne Somálska federatívna republika (po somálsky Jamhuuriyadda Soomaaliya, po arabsky جمهورية = Džumhúríja as-Súmál; v minulosti Somálska demokratická republika) je štát v Afrike na Somálskom polostrove, známom tiež ako Africký roh, vo Východnej Afrike. Susednými štátmi sú Etiópia na západe,Džibutsko na severozápade a Keňa na juhozápade. Z východu krajinu obmýva Indický oceán a zo severu Adenský záliv. Somálsky štát v súčasnosti existuje len formálne. Krajina nemá uznávanú vládu, je rozdelená na niekoľko regiónov, ktoré sú pod kontrolou medzinárodne neuznaných vlád. Medzi najpoužívanejšie jazyky patrí: somálčina, arabčina, angličtina, staršia generácia v regiónoch, ktoré boli talianskou kolóniou hovorí taliansky. Medzi náboženstvami výrazne prevyšujú sunnitskí moslimovia 98 %, iných je len (vrátane kresťanov) 2 %. Najväčší podiel na etnickom zložení majú: Somálčania 98 %, Bantuovia, Arabi a iní 2 %. Priemerný energetický príjem predstavuje len okolo 1 500 kcal/deň.

    Somálsko má rozlohu z čoho predstavujú vodné plochy. Celková dĺžka hraníc je, jednotlivo s krajinami má hranice dlhé: Džibutsko , Etiópia , Keňa. Má najdlhšie pobrežie v Afrike, čo je celkovo. Disponuje rôznymi prírodnými zdrojmi ako napríklad urán, do značnej miery nevyužitá zásoby železnej rudy, cínu, sadry, bauxit, meď, soľ, zemného plynu. Iba 1,64% pôdy predstavuje orná pôda a 0,04% trvalé kultúry. Zavlažovaná pôda predstavuje približne (2003). Najväčšie prírodné nebezpečenstvá predstavujú opakujúce sa suchá, časté prachové búrky nad východnej pláni v lete a záplavy počas obdobia dažďov.
  • Sudán
    Sudán (do 50./60. rokov 20. stor.: Sudan, Súdán ), dlhý tvar Sudánska republika, je štát v subsaharskej Afrike.

    Hlavné mesto je Chartúm. Najrozľahlejšia krajina Afriky patrí zároveň k jej najchudobnejším. Dlhotrvajúce konflikty na juhu krajiny a v Dárfúre prispeli k situácii, keď veľa ľudí čelí hladomoru a krajina má veľmi vysoký zahraničný dlh.
  • Tanzánia
    Tanzánia, dlhý tvar Tanzánijská zjednotená republika, je štát v Afrike. Nachádza sa na východnom pobreží strednej Afriky. Vznikla zlúčením dvoch pôvodne nezávislých štátov: Tanganiky, ktorá leží pri rovnomennom jazere, a Zanzibaru. Na severovýchode s Tanzániou susedí Keňa, na severe Uganda, na severozápade Rwanda a Burundi, na západe Kongo, na juhozápade Zambia a Malawi a na juhu Mozambik.

    Tanzánia bola kolóniou Spojeného kráľovstva, v roku 1964 získala nezávislosť.Vznikla v roku 1964 zo štátnych celkov Republika Tanganika a Ľudovej republiky Zanzibar a Pemba. (Zo Zanzibaru pochádzal aj spevák Freddie Mercury). Rozkladá sa na území od Veľkých priekop k svahilskému pobrežiu Indického oceánu s priľahlými ostrovmi. Na Západe je ohraničená Východoafrickými jazerami Viktóriiným, Tanganikou a Malawi. Pôvodný oficiálny anglický názov krajiny bol United Republic of Tanganyika and Zanzibar. Ten sa neskôr zmenil na United Republic of Tanzania. Originálny názov v svahilštine je Jamhuri ya Muungano wa Tanzania. Tanzánia je sídlom najstarších nálezov ľudí. Okolie priepasti Olduvai v severnej Tanzánii sa pre nálezy fosílií staré až 2 milióny rokov často nazýva kolískou ľudstva. Pred 10 000 rokmi tu žili kolónie lovcov a zberačov, pravdepodobne národov Khosa. Okolo roku 2000 pred Kr. prišli národy Bantu zo západnej Afriky, ktoré vynašli výrobu kovov a základy sociálnej a politickej organizácie.
  • Tunisko
    Tunisko, dlhý názov Tuniská republika, je štát v Severnej Afrike. Krajina je členom AfDB, GATT, IBRD, IBD, LORCS, MMF, NAM, OAPEC, OAS, OAU, OSN, UNCTAD, WHO.

    Krajina leží na území starovekého Kartága. Samotné mesto Kartágo je dnes súčasťou hlavného mesta Tunisu. Krajina sa osamostatnila spod francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1956. V polovici decembra 2010 v krajine prepukli sociálne nepokoje, ktoré neskôr začiatkom januára 2011 prerástli do ozbrojených stretov s políciou a armádou. Následným zvrhnutím vládcu, prezidenta Ben Alího 14. januára 2011 sa začala vlna revolúcií (v Tunisku dostala revolúcia prívlastok "jazmínová"), v ostatných arabských krajinách známa ako "arabská jar". 23. októbra sa v Tunisku uskutočnili prvé demokratické voľby, v ktorých zvíťazila strana umiernených islamistov. 12. decembra 2011 bol parlamentom zvolený nový dočasný prezident Munsif Marzukí.
  • Uganda
    Uganda, dlhý tvar Ugandská republika, je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej Afrike, ktorá hraničí s Južným Sudánom na severe, s Keňou na východe, s Demokratickou republikou Kongo na západe, s Rwandou na juhozápade a s Tanzániou na juhu. Súčasťou Ugandy je aj nezanedbateľná časť Viktóriinho jazera, ktorým tiež prechádzajú hranice s Keňou a Tanzániou. Uganda má rozlohu a žije tu viac ako 30 miliónov ľudí (2014). Z toho 50% sú deti do 14 rokov. Názov Ugandy je odvodený z názvu tradičného kráľovstva Buganda, ktorého súčasťou je južná časť krajiny vrátane hlavného mesta Kampala.

    Mapa Ugandy Uganda, ktorá bola do roku 1962 britským protektorátom, je podľa ústavy z roku 1967 republikou v čele s prezidentom v rámci Britského spoločenstva. V 16. – 17. storočí prenikli do Ugandy kmene Himov a podmanili si pôvodné obyvateľstvo nazývané Bantuovia. Na konci 17. storočia sa na území ovládanom kmeňmi Himov vytvorili štáty Buganda, Toro, Buňoro a Ankole. Najvýznamnejší z nich, štát Buganda, dosiahol vrcholu moci za vlády kráľa Mutesa I. v rokoch 1860 – 1884. Došlo k rozšíreniu obchodu s Arábiou, do krajiny prichádzali kresťanskí misionári a vznikla pravidelná armáda. Po smrti Mutesa I. došlo k mocenským bojom medzi katolíckymi, protestantskými a moslimskými skupinami, ktoré reprezentovali cudzie záujmy. Keď sa Spojené kráľovstvo a Nemecko roku 1890 tzv. helgolandskou zmluvou dohodli o rozdelení záujmov vo východnej Afrike, pripadlo toto územie Spojenému kráľovstvu. Roku 1896 vyhlásilo Spojené kráľovstvo protektorát Uganda. Po roku 1900 do Ugandy zosilnelo prisťahovalectvo Indov, ktorí spočiatku pracovali na stavbe železníc, neskôr zaujali vedúce pozície v obchodovaní.
  • Zjednotená arabská republika
    Zjednotená arabská republika (arab. al-Džumhúríja al-Arabíja al-Muttahida) bol štát, ktorý vznikol zjednotením Egypta a Sýrie v roku 1958.

    Federálny štát vznikol 1. februára 1958 po referende v oboch krajinách, ako prvý krok vedúci ku vzniku budúceho panarabského štátu. Hlavným mestom štátu bola Káhira. Štát existoval do vystúpenia Sýrie zo zväzku v dôsledku štátneho prevratu v roku 1961, hoci Egypt tento názov používal až do roku 1971.
  • Západná Sahara
    Poloha Západnej Sahary Západná Sahara je riedko osídlené územie v severnej Afrike zodpovedajúce územiu bývalej Španielskej Sahary. Rozloha územia je 266-tisíc km², v roku 2009 na celom území žilo 513 000 obyvateľov. Úradným jazykom na celom území je arabčina, dialekt hasaníja.

    Od prímeria v roku 1991 je územie de facto rozdelené na územie okupované Marokom (asi 2/3 územia pri mori) a územie samostatnej Západnej Sahary, oficiálne nazývanej Saharská arabská demokratická republika (skr. SADR; zvyšok územia), ktorú vyhlásil ešte v roku 1976 na začiatku marockej okupácie Front Polisario. Maroko je podporované Francúzskom, Front Polisario susedným Alžírskom, kde sa nachádzajú od 70. rokov aj utečenecké tábory miestnych obyvateľov. Medzi územím Maroka a územím SADR stojí dlhý zemný val (berm) s mínovými poľami.
  • Čad
    Čad (dlhý tvar: Čadská republika) je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Hlavné mesto je N’Djamena. Severnú tretinu krajiny pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi a pohoria sopečného pôvodu Tibesti. Pre veľkú časť krajiny dodávajú vodu rieky Šari a Logone. Rozprestiera sa tam aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení. Čad susedí s Líbyou na severe, Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.

    V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19. storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčasťou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Idriss Déby začal demokratizačný proces. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent.
  • Bahrajn
    Bahrajn, dlhý tvar Bahrajnské kráľovstvo (arab.:  – Mamlaka al-Bahrajn), je ostrovný štát v Perzskom zálive. Na západ od Bahrajnu leží Saudská Arábia, ktorá je s ním spojená Mostom kráľa Fahda (oficiálne otvorený 25. novembra 1986), a Katar južne cez Bahrajnský záliv. Plánovaný Katarsko-bahrajnský most priateľstva medzi Bahrajnom a Katarom bude najdlhšie pevné spojenie na svete.

    * Havar
  • Jemen
    Jemen, dlhý tvar Jemenská republika , je štát ležiaci na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Republika má viac ako 27 miliónov obyvateľov (odhad z r. 2016) a je ohraničená Saudskou Arábiou na severe, Červeným morom na západe a Arabským morom a Adenským zálivom na juhu a Ománom na východe.

    Celková rozloha pevninského Jemenu je menej ako. Medzi jeho teritóriá patrí viac ako 200 ostrovov. Najväčší ostrov je Sokotra, ktorá leží južne od pevniny pri pobreží Somálska. Jemen je jediný štát na Arabskom polostrove, ktorý má čisto republikovú formu vlády. Hlavným mestom Jemenu je Saná.
  • Jordánsko
    Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.

    Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše.
  • Katar
    Katar, dlhý tvar Katarský štát , je emirát ležiaci na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Na juhu hraničí so Saudskou Arábiou (60), zvyšok emirátu obklopuje Perzský záliv.

    V 7. storočí sa na polostrove rozšíril islam a územie sa dostalo pod vládu chálífov. Keď bolo hlavné mesto emirátu v roku 1783 presunuté na susedný Bahrajn, prepukli v Katare nepokoje, ktoré v roku 1867 vyústili do vojny. Po zásahu Anglicka vznikol samostatný emirát, ktorý mal na čele Sáníma, jedného z členov prednej katarskej rodiny. V roku 1916 sa stal Katar britským protektorátom. Katar, jeden z mnohých historických emirátov Arabského polostrova, je nezávislou krajinou od 1. septembra 1971. Na rozdiel od mnohých susedných kniežatstiev sa Katar rozhodol nestať časťou Spojených arabských emirátov ani Saudskej Arábie.
  • Kuvajt
    Kuvajt, dlhý tvar Kuvajtský štát, je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii.

    Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom.
  • Libanon
    Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na severe a východe so Sýriou, na juhu s Izraelom.

  • Mezopotámia
    Mezopotámia (z ; ; ) je názov:

    * a) v širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom, pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba Irak a časť Sýrie),
  • Omán
    Omán, dlhý tvar Ománsky sultanát je arabský štát v juhozápadnej Ázii, presnejšie v juhovýchodnej časti Arabského polostrova, ležiaci na pobreží pri Arabskom mori a Ománskom zálive. Na severe susedí so Spojenými arabskými emirátmi (dĺžka hranice 410 kilometrov), na juhozápade s Jemenom (288 kilometrov) a na západe so Saudskou Arábiou (676 kilometrov). Celková rozloha krajiny je. Súčasťou Ománu sú tiež exklávy Madháʾ a Musandam. Tie boli súčasťou nezhôd medzi Ománom a Spojenými arabskými emirátmi, ale v roku 2003 obidva štáty údajne ratifikovali a podpísali zmluvu o konečnom ustanovení spoločných hraníc. Podrobnosti ohľadne dohody však neboli dosiaľ zverejnené.

    V krajine žije približne tri milióny obyvateľov. Početne najzastúpenejším etnikom sú Arabi, nasledujú prisťahovalci pôvodom z Južnej Ázie – Bangladéša (Bengálci), Indie, Pakistanu (Balúčovia) a Srí Lanky a tiež Afriky. Valná väčšina obyvateľov sú moslimovia, najrozšírenejšia je ibádíjovská veteva islamu. Najvyznávanejšie náboženstvo mimo islamu je hinduizmus. Medzi dorozumievacie jazyky patria úradná arabčina a hojne používaná angličtina.
  • Palestínske územia


  • Saudská Arábia


  • Spojené arabské emiráty
    Spojené arabské emiráty sú federáciou siedmich konštitutívnych emirátov na Blízkom východe, rozkladajúce sa v juhozápadnej Ázii vo východnej časti Arabského polostrova pri pobreží Perzského zálivu.

    Na pevnine susedí s Ománom a Saudskou Arábiou a tiež zdieľa námornú hranicu s Katarom, Iránom a Pakistanom.
  • Sýria
    Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii). Na západe hraničí s Libanonom a Stredozemným morom, na severe s Tureckom, na východe s Irakom, na juhu s Jordánskom a Izraelom (Golanské výšiny).

    Okrem väčšinového arabského sunnitského obyvateľstva tu žijú aj Kurdi, Arméni, Asýrčania, Turci, kresťania či šiitski alaviti. Od roku 2011 prebieha v Sýrii občianska vojna, ktorú vedú proti sýrskej vláde povstalci sčasti z radov domáceho obyvateľstva a sčasti zo zahraničia.