Bengálčina

Bengálčina
Rozšírenie bengálčiny Bengálčina (po bengálsky বাংলা - transliterácia: bāṃlā/baṃla, transkripcia: ban(g)la) je indoiránsky jazyk rozšírený v južnej Ázii. Radí sa medzi 17 indických úradných jazykov. Týmto jazykom hovorí okolo 230 miliónov ľudí hlavne v Indii a Bangladéši. Je jedným z nasledovníkov sanskrtu, pálí a prákrity. Je preto najvýchodnejším jazykom indoeurópskej jazykovej rodiny, ku ktorej indoiránskej vetve je radená spoločne s ásámčinou.

S viac ako 200 miliónmi hovoriacich je piatym najpoužívanejším jazykom na svete. Zároveň je štvrtým najrozšírenejším jazykom z hľadiska počtu rodených hovoriacich. Po hindčine ide tiež o druhý najčastejší jazyk Indie (nepočítajúc angličtinu).

Vďaka bengálskej renesancii v 19. a 20. storočí bolo mnoho diel z najznámejšej indickej literatúry napísaných práve v bengálčine. V tomto jazyku boli vytvorené napríklad diela Rabíndranátha Thákura – prvého Ázijca ktorému bola udelená Nobelová cena. Bengálcami bolo vedených tiež mnoho reformných náboženských, filozofických a politických hnutí tej doby.

Dnes ju používa cca 207 000 000 ľudí. Ďalších 4 000 000 ju používajú ako druhý jazyk. Ľudia hovoriaci po bengálsky žijú okrem hlavných oblastí (Bangladéš, India) aj v krajinách ako Malawi, Spojené arabské emiráty, Spojené kráľovstvo, USA, Saudská Arábia, Singapur či Nepál.

Country
  • Bangladéš