Jazyk - Srbčina

Jazyk  >  Srbčina

Srbčina

Srbčina (srb. alebo ) je slovanský jazyk, ktorý sa prevažne používaná v Srbsku. Okrem toho má štatút menšinového jazyka v Chorvátsku, Macedónsku.

Srbčina bola chápaná ako spisovná varieta srbochorvátskeho jazyka používaná najmä Srbmi v Srbsku, Čiernej Hore, a v Bosne a Hercegovine.

Country

Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie. Po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti (oddelené širokou „nárazovou“ zónou), na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srbskú.

Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.

Chorvátsko

Chorvátsko , dlhý tvar Chorvátska republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.


Kosovo

Kosovo je územie na Balkánskom polostrove, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát, ktorý nie je formálne uznaný všetkými štátmi, a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska, ako tomu bolo do roku 2008:

Slovensko Kosovo považuje za súčasť Srbska.

Macedónsko

Macedónsko, dlhý tvar Macedónska republika (do OSN bola prijatá – kvôli obavám Grécka z územných nárokov na jeho región Makedónia – pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, čiže FYROM – Former Yugoslav Republic of Macedonia), je štát na Balkánskom polostrove. Hlavné mesto je Skopje, druhé najväčšie je Bitola (gr. Monastiri). Minister zahraničných vecí 17. júna 2018 podpísal s gréckym ministrom zahraničných vecí za účasti predsedov oboch vlád dohodu, že štát bude používať názov Republika Severné Macedónsko, dohoda bude podrobená rozhodovaniu oboch parlamentov a na strane juhoslovanskej republiky Macedónsko ešte referendu. Názov vznikol po historickej dohode s Gréckom, kedy sa obe strany jasne dohodli na uznaní pôvodnej (starovekej) Macedónie na území dnešného Grécka a na existencii modernej a slovanskej (teda severnej) Macedónie, ktorá si ďalej nebude privlastňovať históriu a osobnosti starovekej Macedónie, ktorá sa na tomto území nenachádzala. Na zrealizovanie tejto dohody je však potrebný súhlas ľudu v referende v Macedónsku aj hlasovanie v gréckom parlamente, pričom tam sa väčšina poslancov za nenachádza. Preto je táto dohoda nevyriešená.

V EÚ a na multilaterálnych fórach sa momentálne používa názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.

Srbsko

Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol, ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.

Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Nepokojný juhosrbský región Kosovo vyhlásil 17. februára 2008 bez súhlasu Belehradu samostatnosť, čo vyvolalo vlnu nepokojov a nesúhlas Srbska. Napriek dohodám, ktoré upravujú bežný styk s Kosovom, Srbsko jeho nezávislosť neuznáva a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.

Čierna Hora

Čierna Hora (🇲🇪, 🇮🇹 [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po, 🏴󠁧󠁢󠁥󠁮󠁧󠁿󠁧󠁢󠁥󠁮󠁧󠁿, 🇩🇪 a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodená od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 19181992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (19431992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 19922003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 20032006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 19922006 vystupovala ako Republika Čierna Hora. Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.

Jazyk

Serbian language (English)  Lingua serba (Italiano)  Servisch (Nederlands)  Serbe (Français)  Serbische Sprache (Deutsch)  Língua sérvia (Português)  Сербский язык (Русский)  Idioma serbio (Español)  Język serbski (Polski)  塞尔维亚语 (中文)  Serbiska (Svenska)  Limba sârbă (Română)  セルビア語 (日本語)  Сербська мова (Українська)  Сръбски език (Български)  세르비아어 (한국어)  Serbian kieli (Suomi)  Bahasa Serbia (Bahasa Indonesia)  Serbų kalba (Lietuvių)  Serbisk (Dansk)  Srbština (Česky)  Sırpça (Türkçe)  Српски језик (Српски / Srpski)  Serbia keel (Eesti)  Srbčina (Slovenčina)  Szerb nyelv (Magyar)  Srpski jezik (Hrvatski)  ภาษาเซอร์เบีย (ไทย)  Srbščina (Slovenščina)  Serbu valoda (Latviešu)  Σερβική γλώσσα (Ελληνικά)  Tiếng Serbia (Tiếng Việt) 
 mapnall@gmail.com