Jazyk (jazykoveda) - Svet (všetko)

Jazyk (jazykoveda)
Jazyk je historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov. Jeho skúmaním sa zaoberá špecifická oblasť kognitívnej aktivity človeka - jazykoveda. Jeho praktickou realizáciou je reč.

Základnými funkciami jazyka sú: dorozumievacia – komunikatívna, poznávacia – kognitívna, estetická a reprezentatívna.

Jazyk ako systém sa skladá z čiastkových podsystémov (subsystémov), ktoré sa opäť skladajú z čiastkových systémov (subsubsystémov).

Systém jazyka má dve základné roviny:

* Zvuková (výrazová) rovina je tvorená segmentálnym fonetickým systémom - fonetikou a suprasegmentálnym prozodickým systémom-prozódiou.

* Významová rovina je tvorená gramatickým systémom, ktorý je tvorený morfológiou a syntaxou, a lexikálnym systémom - lexikológiou. Tá sa člení na subsystém lexikálnej morfológie a lexikálnej sémantiky. Systém je vnútorne organizovaný celok pozostávajúci z inventára prvkov, ktoré sú zviazané vnútornými vzťahmi. Štruktúra systému je sieť vzťahov medzi jeho prvkami. Štruktúrovanosť systému (aj jazykového) je miera koherencie (súdržnosti, vzájomnej zviazanosti) prvkov systému (podsystému). Štruktúrovanosť systému závisí od:

* rozsahu množiny prvkov - vzťah nepriamej úmery - čím väčší rozsah množiny prvkov, tým menšia štruktúrovanosť

* relatívnej uzavretosti systému - vzťah priamej úmery - čím je systém uzavretejší, tým je štruktúrovanejší

* relatívnej stability systému - jazyk ako systém je vystavený vplyvom okolia. Vzhľadom na tento tlak okolia pôsobia v jazyku dve protichodné tendencie:

* asimilácia - snaha systému prispôsobiť si okolie tak, aby zodpovedalo jeho vnútornej štruktúre (napríklad pri preberaní cudzích slov - futbal); je stabilizujúcim faktorom v jazyku, pôsobí proti zmenám a v prospech zachovania status quo; - medzi uzavretosťou a stabilitou jazykového systému je priama úmera