Mapa - Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat (Barcelona–El Prat Airport)

Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat (IATA: BCN, ICAO: LEBL), zvyčajne známe ako El Prat, sa nachádza juhozápadne od Barcelony, v Katalánsku, Španielsko, medzi mestami El Prat de Llobregat, Viladecans a Sant Boi.

Letisko je druhé najväčšie v Španielsku hneď po Medzinárodnom letisku Barajas v Madride a prvé, čo sa týka Katalánska a pobrežia Stredozemného mora. Je to hlavné letisko pre spoločnosti Vueling Airlines, a letisko, na ktoré sa upriamujú Air Europa a Iberia. Letisko slúži hlavne pre domáce európske a severoafrické destinácie, ale má taktiež menší počet letov aj do juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky.

Letecká služba na trase Barcelona – Madrid, známa ako "Pont Aeri" (v katalánčine) alebo "Puente Aéreo" (v španielčine), doslova "Nebeský most", je najrušnejšia trasa na svete s najväčším počtom letových operácii (971 za týždeň) v roku 2007. Cestovný plán sa zredukoval od februára 2008, kedy bola otvorená Rýchloželeznica Madrid – Barcelona, ktorá prekoná vzdialenosť za 2 hodiny 40 minút rýchlo a sa stala obľúbená.

V roku 2009 prešlo bránami letiska Barcelona 27 311 765 pasažierov, čo je 9,8% pokles oproti 30 208 134 pasažierom v roku 2008.

Prvé barcelonské letisko, nachádzajúce sa v el Remolare, začalo fungovať v roku 1916. Nemalo však dobré vyhliadky na rozšírenie v budúcnosti, a tak nové letisko v El Prate otvorili v roku 1918. Prvé lietadlo, ktoré na letisku pristálo, bolo Latécoère Salmson 300, ktoré priletelo z Toulouse s konečnou zastávkou v Casablance. Letisko bolo sídlom Aeroklubu Katalánsko a základňou pre Zeppeliny španielskeho námorníctva. Plánovaná komerčná letecká prevádzka začala v roku 1927 s letom spoločnosti Iberia do Madridu (na letisko Cuatros Vientos). Bola to prvá trasa spoločnosti Iberia.

V roku 1948 bola vybudovaná dráha, dnes 07-25, a v tom istom roku začali prvé zaoceánske lety, a to spoločnosti Pan American World Airways do New Yorku. Medzi rokmi 1948 až 1952 bola postavená druhá dráha (dráha 16-34), kolmá na predošlú, tiež boli zriadené taxislužby a bol postavený terminál na ubytovanie pasažierov. V roku 1963 letisko dosiahlo milión prepravených pasažierov ročne. Nová riadiaca veža bola postavená v roku 1965 a terminál bol prestavaný v roku 1968 (momentálne najstaršie krídlo terminálu B).

3. augusta 1970 spoločnosť Pan American World Airways slávnostne zahájila pravidelné lety medzi Barcelonou, Lisabonom a New Yorkom, zabezpečované lietadlami typu Boeing 747SP. 4. novembra toho istého roku začala Iberia so službou "Air-shuttle" medzi Barcelonou a Madridom. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1976 bol postavený terminál špeciálne len pre potreby Iberie a jej air-shuttle a taktiež samostatný terminál pre nákladnú dopravu, ku ktorému bola pripojená tiež poštová služba a letisková dráha pre cargo. V roku 1977 presiahlo letisko 5 miliónov prepravených pasažierov za rok.

Od konca sedemdesiatych až do začiatku deväťdesiatych rokov sa rozvoj letiska, čo sa týka dopravy aj investícií zastavil až do konania Letných olympijských hier v Barcelone v roku 1992. El Prat podstúpilo veľký rozvoj spočívajúci v modernizácii a v expanzii existujúceho terminálu (terminál B) a v konštrukcii ďalších dvoch (terminály A a C), ktorá zahŕňala aj výstavbu revolučných "jetwayov", ktoré umožňovali pasažierom priamy prístup do lietadla. Autorom tejto reformy bol architekt Ricardo Bofill Levi. V roku 1996 bola otvorená nová riadiaca veža, o ktorej podobu sa tiež postaral Ricardo Bofill Levi.

Kvôli silnému poklesu leteckej dopravy po roku 1999 a kríze v leteckom sektore v roku 2001 boli mnohé charterové lety z Girony a Reusu odklonené na El Prat, čím pomohli letisku prekonať krízu.