Mapa - Súr (Libanon) (Tyre)

Svet >  Ázia >  Libanon >  Mohafazat Liban-Sud >  Súr

Súr (Tyre)

Súr alebo najmä v staroveku Tyros (po grécky Tyros, po arabsky صور – Súr = "skala") je prístavné mesto na juhu Libanona, v staroveku významné fenické prístavné mesto (vtedy umiestnené na ostrove a protiľahlej pevnine). Nachádza sa približne južne od Bejrútu a približne južne od Sidónu.

Mesto si udržiavalo priateľské styky so Šalamúnom a prispelo na stavbu chrámu v Jeruzaleme. V 9. storočí pred Kr. rozšíril Tyros svoj vplyv nad Stredozemné more: o. i. založil Kartágo. Mal rozsiahlu námornú flotilu. Mesto bohatlo najmä z obchodu s purpurom a vyrábalo sklo. Alexander Veľký tu dal vybudovať m dlhú a m širokú hrádzu k ostrovu. V roku 688 pred Kr. ho dobyl asýrsky kráľ Aššurbanipal. Neskôr patril do Rímskej ríše. Po obsadení Arabmi v roku 638 po Kr. obchodný význam mesta klesol, roku 1124 ho dobyli križiaci a 1291 ho rozboril turecký sultán.

V meste sú početné archeologické nálezy (hradby, kúpele, nekropola, vodovod, divadlo, hypodróm atď.) z najrôznejších období.

Ako uvádza Herodotos, začiatky osídlenia siahajú do 3. tisícročia pred Kr. (okolo roku 2750 pred Kr.), keď si tu sidónski prisťahovalci založili nový prístav. Podľa iných názorov bolo mesto založené až v 15. storočí pred Kr. Väčšiu časť 2. tisícročia pred Kr. bol Tyros podriadený Egyptu a obchodoval s ním.

Druhá kniha Samuelova (5: 10) vysvetľuje ako tyrský kráľ Chíram ponúkol Šalamúnovmu otcovi, kráľovi Dávidovi, že mu poskytne cédrové drevo, tesárov a kamenárov, a dokonca mu postavil dom ako ukážku staviteľských schopností, aké môžu ponúknuť fenickí remeselníci, ktorých si môže prenajať. Za túto pomoc musel byť Dávid vďačný, lebo chcel zmeniť svoje malé a novo dobyté jebuzejské mesto na vhodný príbytok Jahveho, svojho nového boha. Do stavby sa však nikdy nepustil, túto úlohu prenechal Šalamúnovi. Ako naznačuje Prvá kniha kráľov (5: 15 – 20), Šalamún hneď ako sa stal kráľom, napísal kráľovi Chíramovi a žiadal, aby Feničania pripravili pracovné sily. Fenický kráľ odpovedal chválou: „Nech je požehnaný Hospodin, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad týmto veľkým ľudom.“ Poďakoval sa židovskému Jahvemu a blahoželal Šalamúnovi k múdrosti, že obchod zveril Chíramovi, lebo celá plánovaná výstavba predstavovala slušný kontrakt. Čo býva pri dojednávaní veľkého kontraktu nezvyčajné, Šalamún zrejme poskytol Chíramovi otvorený účet bez ohraničenia sumy. Chíram odpovedal po poslovi, že kontrakt platí, ak mu Šalamún pošle každý rok veľké množstvo pšenice a olivového oleja a očividne vôbec nespomenul dokončenie stavby. Archeologické výskumy v Gebale ukazujú, že Feničania stavali v bronzovej dobe veľké kamenné stavby a neskôr vyvinuli aj model verejnej stavby v štýle známom ako bit- hileni. Charakteristickým rysom tohto typu stavby je veľké vonkajšie otvorené nádvorie obklopené z troch strán miestnosťami, do ktorých sa vstupuje cez stredovú prijímaciu halu. Ak sa tento štýl použil na stavbu chrámu, vonkajšie nádvorie malo čisto dekoratívnu funkciu. Aj tak však viedlo k jediným stredným dverám, ktorými sa vchádzalo do svätyne. Potopené zvyšky Chíramovho ohromujúceho prístavu prvý raz lokalizoval otec Antoine Poidebard, keď vykonával vzdušný prieskum Libanonu v balóne naplnenom horúcim vzduchom v roku 1925. Chíram dostal vynikajúci nápad premiestniť jadro svojho mesta z pobrežia na more, čo bolo nezmerné a inšpirujúce podujatie, využívajúce všetky skúsenosti jeho technikov. Na začiatku Chíramovho panovania sa hlavný prístav Týros rozkladal na pevnine, ale kráľovi stavitelia zistili, že šesťsto metrov od pobrežia je ostrov, ktorý by mohol byť pevnosťou s výbornou možnosťou obrany a mohol poskytovať aj integrovaný systém dokov pre jeho flotilu. Vybrané miesto pozostávalo z dvoch plochých a čiastočne ponorených skalných ríms. Podľa historika Gerharda Herma celá konštrukcia musela zamestnávať tisíce mužov celé roky, lebo kamennú drvinu a okruhliaky využívané ako výplňový materiál museli privážať z pevniny. Hermov opis stavby pokračuje takto: Celé podujatie spočívalo na rozsiahlom a starostlivo vypracovanom pláne. Severná časť umelo vytvoreného ostrova, tzv. vnútorný alebo sidónsky prístav, vznikla výplňami a vykopávkami, južný vonkajší čiže egyptský prístav vybudovali pomocou prístavných hrádzí a mól. Nad menším, novo vytvoreným ostrovom ležiacim na východ od väčšieho rífu – preto bol bližšie k pobrežiu – Chíram postavil rozľahlú a peknú občiansku budovu, ktorá neskôr získala grécke meno Eugehoros. Spomínaný panovník zrejme strhol väčšinu starších budov a získaný materiál použil na tento účel. Židovský historik Josephus Flavius hovorí: „On (Chíram) sa vydal aj do hôr nazývaných Libanon a stínal tam kmene na stropy chrámu a zrúcal staré chrámy a postavil nové pre Herakla (Melqarta) a Astarte (Venušu). "

Tyros bol známy nielen ako najpevnejšia, ale aj najkrajšia metropola starovekého sveta tých čias. Nie je to nič prekvapujúce, lebo Chíram zamestnával potomkov architektov, ktorí kedysi stavali mykénske kráľovské paláce a vily na Kréte. Vtedajší obyvatelia Tyru volali svoje mesto Sor, čo vo fenickom jazyku znamená „ skaly“. Dnešní obyvatelia ho nazývajú arabský variantom tohto mena – Súr: Tyros bolo mesto na útese, umelo zhotovená pevnosť na mori.

Problém zásobovania tohto umelo vybudovaného ostrova vodou sa vyriešil tak, že v skalách, ktoré Chíram vybral ako základy mesta, neboli pramene s čerstvou vodou, a keď lokalitu skúmali archeológovia, predpokladali, že mesto muselo byť počas obliehania závislé od nádrží na dažďovú vodu. Mýlili sa však: Chíram bol oveľa dômyselnejší projektant, aby vymyslel iba toto. Fenický potápači zadržiavajúci dych lokalizovali pod hladinou pramene so sladkou vodou, ktorá vyvierala z morského dna, a na miesta ústiace do slanej vody napojili tunely. Tlak prameňa vytláčal pitnú vodu nahor, ktorá cez sieť z kožených potrubí pritekala tam, kde bolo treba. Prekvapuje, že grécky geograf Strabón zaznamenal, ako tento systém stále fungoval aj po takmer deviatich storočiach. Civilné Chíramove projekty sa realizovali až nakoniec.

Zlatá doba Tyru začala začiatkom 1. tisícročia pred Kr., keď Filištínci zničili dovtedy významnejší Sidón. Kráľ Chiram I., ktorý začal vládnuť v roku 969 pred Kr. najprv zlúčil ostrov, ktorý bol najstaršou časťou mesta, s menším ostrovčekom a takto vzniknutý väčší ostrov spojil s pevninou násypom. Rozvinul obchodné kontakty so židovskými kráľmi Dávidom a Šalamúnom a dodával im cédrové drevo a pracovnú silu na stavbu Jeruzalemského chrámu. Ako protihodnotu dostal 20 menších miest v Galilei a rozvinul obchodné vzťahy ešte s Arabmi a so severnou a východnou Afrikou. V tom čase sa Tyros stal najvýznamnejším fenickým mestom, ktoré zakladalo kolónie na Sicílii a na severoafrickom pobreží. Stredozemné more bolo v tých časoch známe ako Tyrské more.

Po 33 rokoch sa vláda Chírama skončila. Tyros spočiatku ešte ďalej rozkvital a šíril svoje obchodovanie v Stredozemí, ale dochádzalo k ustavičným bojom a prevratom na tróne. Podľa legendy o trón bojovala tiež princezná Elisa, viac známa ako Dido. Keď jej prevrat nevyšiel, utiekla do severnej Afriky, kde v blízkosti dnešného Tunisu založila Kartágo.

V roku 842 pred Kr. sa Tyros stal asýrskou vazalskou dŕžavou, ktorá novým vladárom platila dane, začo si však uchránila širokú autonómiu a obchodovala až poza Gibraltársku úžinu so západnou Afrikou a Veľkou Britániou. Viackrát sa Tyros pokúšal striasť asýrskej nadvlády, no zakaždým neúspešne, pretože proti nemu vystúpili i ostatné fenické mesta. Keď roku 612 pred Kr. Asýria zanikla, Tyros prešiel pod nadvládu Neobabylonie. V roku 586 pred Kr. sa Tyros znovu vzoprel. Nabuchodonozor II. ho obliehal 13 rokov, no Tyrčania ustúpili na ostrov a zničili násyp, a tak obliehanie bolo neúspešné. Napriek tomu sa týmto končí zlaté obdobie Tyru a v čase vlády Peržanov si Tyros v tieni Sidónu iba sčasti navrátil niekdajší vzhľad. 

Mapa - Súr (Tyre)

Zemepisná šírka / Zemepisná dĺžka : 33° 16' 24" N / 35° 11' 38" E | Časové pásmo : UTC+2:0 / UTC+3 | Currency : LBP | Telefón : 961  

Mapa

Google-Mapa-Súr (Libanon)
Google
Google Earth-Mapa-Súr (Libanon)
Google Earth
Bing-Mapa-Súr (Libanon)
Bing
Nokia-Mapa-Súr (Libanon)
Nokia
OpenStreetMap-Mapa-Súr (Libanon)
OpenStreetMap
Mapa-Súr-Esri.WorldImagery
Esri.WorldImagery
Mapa-Súr-Esri.WorldStreetMap
Esri.WorldStreetMap
Mapa-Súr-OpenStreetMap.Mapnik
OpenStreetMap.Mapnik
Mapa-Súr-OpenStreetMap.HOT
OpenStreetMap.HOT
Mapa-Súr-OpenTopoMap
OpenTopoMap
Mapa-Súr-CartoDB.Positron
CartoDB.Positron
Mapa-Súr-CartoDB.Voyager
CartoDB.Voyager
Mapa-Súr-OpenMapSurfer.Roads
OpenMapSurfer.Roads
Mapa-Súr-Esri.WorldTopoMap
Esri.WorldTopoMap
Mapa-Súr-Stamen.TonerLite
Stamen.TonerLite

Country - Libanon

Vlajka Libanonu
Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na severe a východe so Sýriou, na juhu s Izraelom.

Currency / Jazyk (jazykoveda)  
ISO Jazyk (jazykoveda)
AR Arabčina (Arabic language)
HY Arménčina (Armenian language)
FR Francúzština (French language)
Mapa  
Mapa-Libanonimage.jpg
image.jpg
1397x1739
Mapa-Libanon20121215013732%21Lebanon_region_map.png
20121215013732%21Leb...
956x1188
Mapa-LibanonLebanon_location_map_Topographic.png
Lebanon_location_map...
1581x1818
Mapa-LibanonLebanon_Topography.png
Lebanon_Topography.p...
1636x1804
Mapa-Libanon992px-Lebanon_location_map.svg.png
992px-Lebanon_locati...
992x1142
Neighbourhood - Country  
  •  Izrael 
  •  Sýria 

Facebook

 mapnall@gmail.com