Zakynthos, alebo po slovensky aj Zakyntos (gr. Ζάκυνθος, tal. Zante [vysl. dzante]), je ostrov v Grécku, je súčasťou Iónskych ostrovov, tvorí najjužnejšiu časť tohto súostrovia, leží pri Peloponéze. Žije tu 40 759 obyvateľov, jeho rozloha je 405,55 km2 a hustota zaľudnenia je 100,5 obyvateľov na km2. Vďaka svojej prírode je to obľúbená turistická lokalita. Hlavné a jediné mesto je Zakynthos, nachádzajú sa tu iné obce vyhľadávané turistami, ako sú napr. Laganas, Vasilikos, Katastari, Kalamaki, Tsilivi či Volimes.
Homér nazýva Zakynthos lesnatým, „hýléessa Zakynthos“ ( ὑλήεσσα Ζάκυνθος ), a hovorí o ňom, že bol súčasťou Odysseovho kráľovstva. Meno Zakynthos dal ostrovu mýtický rovnomenný kráľ. Osídlenie tu je nepretržite už od neolitu. V antickom období ostrov kolonizovali grécki Dóri. V Peloponézskej vojne stál na strane Atén. Neskôr bol ostrov súčasťou Macedónie a Rímskeho impéria. Od roku 395 patril Východorímskej (Byzantskej) ríše. V tejto dobe boli mnohí obyvatelia kresťania. Od 12. storočia bol súčasťou Benátskej republiky, Turci ostrov nikdy neovládali. Benátska kultúra bola veľmi silná a splynula s pôvodnou gréckou, vytvorila sa tu aj katolícka komunita. Po páde Konštantinopolu bol Zakynthos centrom gréckej kultúry a vzdelanosti až do 19. storočia. Ostrov patril Benátkam až do roku 1797, potom ho ovládli Francúzi. V roku 1802 tu pod francúzskym vplyvom vznikla Sedem-ostrovná republika, prvý viac-menej samostatný grécky štát po páde Byzancie. V roku 1864 bola táto republika ovládnutá Veľkou Britániou. V roku 1864 odovzdali Briti ostrov Gréckemu kráľovstvu. Zakynthos patril medzi najkultúrnejšie centrá vtedajšieho Grécka. V roku 1953 tu bolo ničivé zemetrasenie.
