Stredoafrický frank

Gabon, dlhý názov Gabonská republika (fran. République gabonaise), je štát na západnom pobreží Strednej Afriky. Nachádza sa na rovníku, a hraničí s Rovníkovou Guineou na severozápade, Kamerunom na severe, Kongom na východe a juhu, a Guinejským zálivom na západe. Má rozlohu takmer 270 000 km2 a jeho populácia sa odhaduje na 2,1 milióna ľudí. Hlavným a najväčším mestom je Libreville.

Od svojej nezávislosti od Francúzska v roku 1960 mal suverénny štát Gabon troch prezidentov. Začiatkom 90. rokov zaviedol Gabon systém viacerých strán a novú demokratickú ústavu, ktorá umožnila transparentnejší volebný proces a reformovala mnohé vládne inštitúcie.

Kamerun, dlhý tvar Kamerunská republika, je prezidentská republika v strednej Afrike. Nachádza sa medzi Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, Kongom, Gabonom a Rovníkovou Guineou. Hlavné mesto je Yaoundé.

Hlavný vplyv v štáte má už od roku 1982 prezident Paul Biya, predsedom vlády je od roku 1996 Pieter Musonge Mafari. Zákonodarným zborom je Národné zhromaždenie, ktoré má 180 miest. V krajine pôsobia 4 významnejšie politické strany. Juhozápadná časť Kamerunu sa usiluje o odtrhnutie a pripojenie k Nigérii (čo Nigéria silno podporuje).

Kongo, dlhý tvar Konžská republika (1970 – 1992: Konžská ľudová republika), je štát v Afrike. Hraničí so Stredoafrickou republikou a Kamerunom na severe, s Gabonom na západe a na juhu a východe s Konžskou demokratickou republikou. Hlavné mesto Brazzaville je zároveň najväčším mestom krajiny.

Kongo sa nachádza v centrálno-západnej časti subsaharskej Afriky, na rovníku. Leží medzi 4. rovnobežkou severnej zemepisnej šírky a 5. rovnobežkou južnej zemepisnej šírky a 11. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky a 19. poludníkom východnej zemepisnej dĺžky. Má krátke pobrežie pri Atlantickom oceáne.

Rovníková Guinea, dlhý tvar Republika Rovníkovej Guiney, je štát v Afrike. Hlavné mesto je Malabo. Štát susedí s Gabonom a Kamerunom, po mori má spoločnú hranicu aj s Nigériou.

Štát sa nachádza na západe Afriky pri pobreží Guinejského zálivu severne od rovníka. Okrem pevninskej časti k nemu prináleží aj ostrov Bioko, ktorý je značne hornatý. Nachádza sa na ňom navyšší vrch krajiny Pico Basilé s výškou 3 008 m. n. m ako aj hlavné mesto Malabo. Druhým väčším ostrovom je odľahlý ostrov Annobón. Pobrežná časť pevninskej Rovníkovej Guiney je nížinatá a smerom na východ rastie nadmorská výška, pričom najvyšším je pomerne izolovaný vrch Fijellwing, ktorý meria 1 500 m. n. m. Väčšinu územia pokrýva náhorná plošina, ktorou preteká najdlhšia rieka Benito. V pevninskej časti sa nachádza aj najväčšie mesto štátu Bata. Podnebie je rovníkové, teplé, vlhké a pravidelné ročné zrážky predstavujú približne 2 000 mm.

Stredoafrická republika je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Kamerun, Kongo, Konžská demokratická republika, Čad, Južný Sudán a Sudán. Hlavné a najväčšie mesto je Bangui.

Najväčšiu časť štátu tvorí náhorná plošina Azande, ktorá je rozvodím riek Ubangi (prítok Konga) a Šari (ústi do Čadského jazera). Priemerná nadmorská výška tejto náhornej plošiny je 450 - 600 m, pričom pohoria sú na západe, kde sa nachádza najvyšší vrch Mont Ngaoui (1421 m. n. m.) a na severovýchode, kde je pohorie Massif des Bongo. Podnebie je tropické, na severe je podnebie pasátové, s jedným obdobím zrážok (cca 1000 mm) a nachádzajú sa tu savany. Na juhu je tropické vlhké podnebie, sú tu pralesy a zrážky dosahujú 1600 mm. V riečnych dolinách sa nachádzajú galériové lesy. Lesy aj savany sú bohaté na faunu a flóru, pričom najvzácnejším endemitom štátu je gorila nížinná, ktorá sa nikde inde nevyskytuje.

Čad (dlhý tvar: Čadská republika) je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Hlavné mesto je N’Djamena. Severnú tretinu krajiny pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi a pohoria sopečného pôvodu Tibesti. Pre veľkú časť krajiny dodávajú vodu rieky Šari a Logone. Rozprestiera sa tam aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení. Čad susedí s Líbyou na severe, Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.

V stredoveku vznikli na tomto území silné domorodé ríše. Koncom 19. storočia si väčšinu oblasti podrobil sudánsky bojovník Ráhib, ktorý kládol silný odpor francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčasťou administratívneho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 v rámci Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Francúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika v rámci Francúzskeho spoločenstva. Plnú nezávislosť získal Čad v roku 1960. V 70. a 80. rokoch Čad poznamenala občianska vojna. V roku 1991 prezident Idriss Déby začal demokratizačný proces. Viac ako 55 percent obyvateľstva tvoria moslimovia, najmä sunitského smeru, 25 percent vyznáva tradičné africké prírodné náboženstvá a zvyšných 20 percent iné náboženstvá, medzi ktoré patrí i kresťanstvo. Katolíkov je v Čade približne 9 percent.