Arménčina
Arménčina (armén. հայերեն լեզու - hajeren lezu = arménsky jazyk) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú vetvu.
Hovorí ním asi 7 miliónov ľudí v Arménsku, Náhornom Karabachu, Rusku, Gruzínsku, Iráne, Sýrii, Libanone a inde.
V Amerike síce žije vyše 10 miliónov Arménov, ale nie všetci ovládajú Arménčinu (väčšina z nich sú potomkovia).
Svojím pôvodom je blízka frýgčine, zo živých jazykov je asi najbližšia gréčtine.
Na jej zápis sa používa arménska abeceda, ktorú vytvoril v roku 405 svätý Mesrop Maštoc.
Hovorí ním asi 7 miliónov ľudí v Arménsku, Náhornom Karabachu, Rusku, Gruzínsku, Iráne, Sýrii, Libanone a inde.
V Amerike síce žije vyše 10 miliónov Arménov, ale nie všetci ovládajú Arménčinu (väčšina z nich sú potomkovia).
Svojím pôvodom je blízka frýgčine, zo živých jazykov je asi najbližšia gréčtine.
Na jej zápis sa používa arménska abeceda, ktorú vytvoril v roku 405 svätý Mesrop Maštoc.
Country
-
Libanon
-
Mezopotámia
* a) v širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom, pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba Irak a časť Sýrie), -
Sýria
Okrem väčšinového arabského sunnitského obyvateľstva tu žijú aj Kurdi, Arméni, Asýrčania, Turci, kresťania či šiitski alaviti. Od roku 2011 prebieha v Sýrii občianska vojna, ktorú vedú proti sýrskej vláde povstalci sčasti z radov domáceho obyvateľstva a sčasti zo zahraničia.