Arménčina

Arménčina
Arménčina (armén. հայերեն լեզու - hajeren lezu = arménsky jazyk) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú vetvu.

Hovorí ním asi 7 miliónov ľudí v Arménsku, Náhornom Karabachu, Rusku, Gruzínsku, Iráne, Sýrii, Libanone a inde.

V Amerike síce žije vyše 10 miliónov Arménov, ale nie všetci ovládajú Arménčinu (väčšina z nich sú potomkovia).

Svojím pôvodom je blízka frýgčine, zo živých jazykov je asi najbližšia gréčtine.

Na jej zápis sa používa arménska abeceda, ktorú vytvoril v roku 405 svätý Mesrop Maštoc.

Country
  • Arménsko


  • Azerbajdžan


  • Gruzínsko


  • Libanon
    Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na severe a východe so Sýriou, na juhu s Izraelom.

  • Mezopotámia
    Mezopotámia (z ; ; ) je názov:

    * a) v širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom, pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba Irak a časť Sýrie),
  • Sýria
    Sýria, dlhý tvar Sýrska arabská republika, je štát na Blízkom východe (v západnej Ázii). Na západe hraničí s Libanonom a Stredozemným morom, na severe s Tureckom, na východe s Irakom, na juhu s Jordánskom a Izraelom (Golanské výšiny).

    Okrem väčšinového arabského sunnitského obyvateľstva tu žijú aj Kurdi, Arméni, Asýrčania, Turci, kresťania či šiitski alaviti. Od roku 2011 prebieha v Sýrii občianska vojna, ktorú vedú proti sýrskej vláde povstalci sčasti z radov domáceho obyvateľstva a sčasti zo zahraničia.