Faerčina

Faerčina
Faerčina alebo faerský jazyk (Føroyskt) je severogermánsky jazyk, popri dánčine úradný jazyk na Faerských ostrovoch, patriacich pod Dánsko. Je potomkom starej severčiny (Old Norse) – jazyka ľudí, ktorí sa začiatkom 9. storočia začali usádzať na dovtedy takmer neosídlených Faerských ostrovoch. Väčšina z nich pravdepodobne pochádzala zo západného Nórska. Rovnaký status ako dánčina získala na školách až v roku 1938, ako jazyk bohoslužieb o rok neskôr. Od roku 1948 je hlavným jazykom na ostrovoch, i keď pre administratívne a právne účely sa dodnes využíva dánčina. Problémom faerčiny je malý počet obyvateľov ostrovov – cca 48 000, čo sťažuje situáciu v oblasti literatúry i masmédií. Keďže faerčina je s dánčinou navzájom málo zrozumiteľná, väčšina obyvateľov ostrovov ovláda i dánčinu.

Používa sa latinka obohatená o nekoľko špeciálnych znakov.

* Hláskoslovie stojí medzi islandčinou a západonórskymi nárečiami.

* Рa G (keď stojí medzi spoluhláskami alebo na konci slova) nemajú samostatnú výslovnosť. Staré friktatívy, ktoré sa označovali týmito písmenami, sa úplne stratili. Kvôli tomu sa faerčina vyplní tieto diery rôznymi polosamohláskami, najčastejšie [j] a [w], prípadne aj [v]. (Ðð nie je to isté písmeno ako chorvátske Đđ: velké U+0110, malé U+0111.)

* SKJ a SK pred E, I, Y a EY sa číta ako Š.

* EI sa na juhu číta ako AJ a na severe ako OJ.

* K sa pred E, I, J, Y a EY číta ako Č.

* G sa pred E, I, J, Y a EY číta ako DŽ.

* TJ sa číta ako Č.

* HJ sa v niektorých prípadoch číta ako Č, v iných ako J.
Country
  • Faerské ostrovy
    Faerské ostrovy (faerčina: Føroyar, pravdepodobne buď znamená „Ovčie ostrovy“ alebo "Vzdialené ostrovy") sú skupina malých ostrovov na severe Atlantického oceánu medzi Škótskom a Islandom. Sú autonómnym regiónom patriacim pod Dánske kráľovstvo. Od roku 1948 získali možnosť rozhodovať samostatne vo väčšine záležitostí okrem obrany a zahraničnej politiky. Krajina má aj vlastnú futbalovú reprezentáciu.

    Okolo roku 700 boli ostrovy osídlené írskymi mníchmi, v 8. – 9. storočí ich získali nórski Vikingovia a potom boli roku 1035 pripojené k Nórsku. V jeho rámci - resp. v rámci dánsko-nórskej personálnej únie - sa stali roku 1380 súčasťou Dánska. Dánsku potom ostrovy zostali aj po odtrhnutí Nórska v roku 1814.