Jidiš
Navrhovaná vlajka jazyka jidiš
Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete. Sám názov jidiš znamená židovský (po nemecky jüdisch) a je skratkou z pôvodného „jidiš dajč“ (ייִדיש־דײַטש), teda „židovská nemčina“. Hovorená forma je aj dnes nemčine blízka, jidiš však obsahuje mnoho výpožičiek z hebrejčiny a jazykov mnoho národov, v ktorých susedstve Židia žili.
Jidiš sa zapisuje hebrejskou abecedou. Je tak jediným germánskym jazykom, ktorý nepoužíva latinku. Rozvíjal sa od raného stredoveku. Asi 7080 % slovnej zásoby pochádza z nemčiny, výrazy súvisiace s židovskou kultúrnou tradíciou sú obvykle hebrejského alebo aramejského pôvodu. Nemčina a jidiš si však nie sú všeobecne vzájomne zrozumiteľné, to platí obzvlášť o nemecky hovoriacich.
Jazyk jidiš vznikal v strednej Európe medzi 9. a 12. storočím ako zmes stredonemeckých nárečí. Prvé glosy v jidiš sa začali objavovať v hebrejských rukopisoch v 12. storočí. Prvé dielo vytlačené kompletne v jidiš vyšlo v roku 1534. Po vyhánaní Židov z nemeckých krajín a kniežactiev v 14. až 16. storočí sa ťažisko používania jidiš kompletne presunulo do východnej Európy a jazyk začal byť ovplyvňovaný i slovanskými jazykmi, najmä poľštinou a ukrajinčinou. Rozmach zažil od 60. rokov 19. storočia, kedy v ňom začali tvoriť zakladatelia „spisovného jidiš“ – spisovatelia Mendele Mojcher Sforim, Šolem Alejchem a Jicchok Lejb Perec. Z neskoršej doby aj známy nositeľ Nobelovej ceny Isaac Bashevis Singer.
Jidiš (ייִדיש) je západogermánsky židovský jazyk, ktorým hovorí okolo štyroch miliónov Židov po celom svete. Sám názov jidiš znamená židovský (po nemecky jüdisch) a je skratkou z pôvodného „jidiš dajč“ (ייִדיש־דײַטש), teda „židovská nemčina“. Hovorená forma je aj dnes nemčine blízka, jidiš však obsahuje mnoho výpožičiek z hebrejčiny a jazykov mnoho národov, v ktorých susedstve Židia žili.
Jidiš sa zapisuje hebrejskou abecedou. Je tak jediným germánskym jazykom, ktorý nepoužíva latinku. Rozvíjal sa od raného stredoveku. Asi 7080 % slovnej zásoby pochádza z nemčiny, výrazy súvisiace s židovskou kultúrnou tradíciou sú obvykle hebrejského alebo aramejského pôvodu. Nemčina a jidiš si však nie sú všeobecne vzájomne zrozumiteľné, to platí obzvlášť o nemecky hovoriacich.
Jazyk jidiš vznikal v strednej Európe medzi 9. a 12. storočím ako zmes stredonemeckých nárečí. Prvé glosy v jidiš sa začali objavovať v hebrejských rukopisoch v 12. storočí. Prvé dielo vytlačené kompletne v jidiš vyšlo v roku 1534. Po vyhánaní Židov z nemeckých krajín a kniežactiev v 14. až 16. storočí sa ťažisko používania jidiš kompletne presunulo do východnej Európy a jazyk začal byť ovplyvňovaný i slovanskými jazykmi, najmä poľštinou a ukrajinčinou. Rozmach zažil od 60. rokov 19. storočia, kedy v ňom začali tvoriť zakladatelia „spisovného jidiš“ – spisovatelia Mendele Mojcher Sforim, Šolem Alejchem a Jicchok Lejb Perec. Z neskoršej doby aj známy nositeľ Nobelovej ceny Isaac Bashevis Singer.