Kašmírčina
Kašmírčina (miestny názov kašmírí alebo košur) je dardský jazyk, ktorým hovorí časť obyvateľov Kašmírskej kotliny v indickom štáte Džammú a Kašmír.
Kašmírčina je jedným z 18 jazykov oficiálne uznaných indickou ústavou, no v domovskom štáte Džammú a Kašmír nemá postavenie štátneho jazyka – tým je urdčina s angličtinou.
Najstaršie literárne pamiatky sú zo 14. storočia. Vláda na sklonku roku 2000 chystala zavedenie výuky kašmírčiny na prvé stupne základných škôl, spolu s dogri a pandžábčnou. Vyhlásil to 18. novembra 2000 vtedajší premiér Džammú a Kašmíru, Farooq Abdullah, a minister školstva Mohammad Shafi.
Staršie kašmírske pamiatky sú písané písmom šáradá, ktoré sa podobá ďalším indickým písmam vyvinutým z bráhmí. Dnes sa toto písmo používa len výnimočne na náboženské účely, zostavovanie horoskopov a pod.
Moslimskí Kašmírčania preferujú upravené perzsko-arabské písmo písané štýlom nastalík (نستلىق). Kašmírčania vyznávajúci hinduizmus sa skôr prikláňajú k písmu dévanágarí. Hoci je moslimov väčšina, na internete získame opačný dojem. Prejavujú sa tu totiž hlavne hinduistickí vyhnanci (Kashmiri Pandits), ktorí používajú dévanágarí, prípadne rôzne spôsoby prepisu do latinky.
Vláda Džammú a Kašmíru uznáva ako jediné písmo pre kašmírčinu nastalík a preto ju kritizujú najmä zástupcovia hinduistickej diaspóry. Vláda argumentuje tým, že nastalík je už po stáročia (rozumej od čias vpádu moslimov z Perzie) zviazaný s kašmírskou kultúrou, kým dévanágarí je cudzorodý prvok, zavlečený s hindčinou až v časoch britskej Indie.
Kašmírčina je jedným z 18 jazykov oficiálne uznaných indickou ústavou, no v domovskom štáte Džammú a Kašmír nemá postavenie štátneho jazyka – tým je urdčina s angličtinou.
Najstaršie literárne pamiatky sú zo 14. storočia. Vláda na sklonku roku 2000 chystala zavedenie výuky kašmírčiny na prvé stupne základných škôl, spolu s dogri a pandžábčnou. Vyhlásil to 18. novembra 2000 vtedajší premiér Džammú a Kašmíru, Farooq Abdullah, a minister školstva Mohammad Shafi.
Staršie kašmírske pamiatky sú písané písmom šáradá, ktoré sa podobá ďalším indickým písmam vyvinutým z bráhmí. Dnes sa toto písmo používa len výnimočne na náboženské účely, zostavovanie horoskopov a pod.
Moslimskí Kašmírčania preferujú upravené perzsko-arabské písmo písané štýlom nastalík (نستلىق). Kašmírčania vyznávajúci hinduizmus sa skôr prikláňajú k písmu dévanágarí. Hoci je moslimov väčšina, na internete získame opačný dojem. Prejavujú sa tu totiž hlavne hinduistickí vyhnanci (Kashmiri Pandits), ktorí používajú dévanágarí, prípadne rôzne spôsoby prepisu do latinky.
Vláda Džammú a Kašmíru uznáva ako jediné písmo pre kašmírčinu nastalík a preto ju kritizujú najmä zástupcovia hinduistickej diaspóry. Vláda argumentuje tým, že nastalík je už po stáročia (rozumej od čias vpádu moslimov z Perzie) zviazaný s kašmírskou kultúrou, kým dévanágarí je cudzorodý prvok, zavlečený s hindčinou až v časoch britskej Indie.