Jazyk - Maďarčina

Jazyk  >  Maďarčina

Maďarčina

Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko)

Maďarčina (maď. ) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.

Maďarsky hovorí dnes asi 14,5 miliónov ľudí, z toho asi 10 miliónov v Maďarsku. Je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je príp. (podľa ISO 639).

Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):

* pramaďarské obdobie (1000/500 pred Kr. – 896/1000 po Kr.):

* obdobie pobytu pri Urale (asi do 500 pred Kr.) – Pramaďari žili ešte vo svojich uralských sídlach

* obdobie migrácie (500 pred Kr. – 896 po Kr.) – Pramaďari sa postupne presúvali, až roku 896 dosiahli horné Potisie (Maďarsko) a roku 1000 vytvorili kráľovstvo

* staromaďarské obdobie (896/1000 – cca 1541): obdobie do začiatku nadvlády Turkov nad Maďarmi

* stredomaďarské obdobie (1541 – cca koniec 18. storočia): obdobie do osvietenstva (maďarského národného obrodenia)

* novomaďarské obdobie (od konca 18. storočia dodnes)

Country

Maďarsko

Maďarsko (dlhé tvary 1918 – 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 Maďarská republika rád, 1919 Maďarská (ľudová) republika (alebo aj Maďarská demokratická republika), 1919 – 1920 Maďarská republika, 1920 – 1946 Maďarské kráľovstvo, 1946 – 1949 Maďarská republika, 1949 – 1989 Maďarská ľudová republika, 1989 – 2011 Maďarská republika, od roku 2012 dlhý tvar nie je) je vnútrozemský štát v Panónskej nížine v strednej Európe.

Má rozlohu a takmer 10 miliónov obyvateľov.

Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika , je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, kedy ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.


Rumunsko

Rumunsko (po rumunsky: România) dlhý tvar Rumunsko (po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nachádza sa v severnej časti Balkánskeho polostrova. Severnú a východnú hranicu v dĺžke a utvára s Ukrajinou a Moldavskom, na juhu s Bulharskom . Na severozápade hraničí s Maďarskom a na juhozápade so Srbskom . Východné brehy obmýva Čierne more v dĺžke. Od 1. januára 2007 je Rumunsko členom Európskej únie.

Slovensko

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu a žije tu približne 5 443 000 obyvateľov. Hraničí s Českom, Rakúskom , Poľskom , Ukrajinou a Maďarskom . Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Srbsko

Srbsko, dlhý tvar Srbská republika je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol, ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.

Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Nepokojný juhosrbský región Kosovo vyhlásil 17. februára 2008 bez súhlasu Belehradu samostatnosť, čo vyvolalo vlnu nepokojov a nesúhlas Srbska. Napriek dohodám, ktoré upravujú bežný styk s Kosovom, Srbsko jeho nezávislosť neuznáva a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.

Ukrajinská sovietska socialistická republika

Ukrajinská sovietska socialistická republika (skrátene Ukrajinská SSR) bola jednou z pätnástich republík Sovietskeho zväzu obývaná hlavne Ukrajincami. Vznikla 25. decembra 1917, do ZSSR vstúpila 30. decembra 1922, názov „Ukrajinská sovietska socialistická republika“ niesla od roku 1936. V dôsledku rusko-poľskej vojny prišla Ukrajina o západnú časť svojho územia, ktoré pripadlo Poľsku. Po anexii Sovietskeho zväzu do východných častí Poľska v roku 1939 získala Ukrajinská SSR svoje západné územie späť. Počas druhej svetovej vojny bola 2 roky väčšina Ukrajiny okupovaná Nacistickým Nemeckom, ktoré tu zriadilo tzv. Ríšsky komisariát Ukrajina. Nemecké jednotky boli z krajiny vytlačné v priebehu roku 1944. Po druhej svetovej vojne získala Ukrajinská SSR územie Podkarpatskej Rusi od Československa a v roku 1954 získala Krym, ktorý bol predtým ruský, a ktorý bol administratívne pričlenený k Ukrajine. Nezávislosť od ZSSR Ukrajinská SSR vyhlásila 24. augusta 1991.


Čierna Hora

Čierna Hora (🇲🇪, 🇮🇹 [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po, 🏴󠁧󠁢󠁥󠁮󠁧󠁿󠁧󠁢󠁥󠁮󠁧󠁿, 🇩🇪 a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodená od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 19181992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (19431992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 19922003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 20032006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 19922006 vystupovala ako Republika Čierna Hora. Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.

Jazyk

Hungarian language (English)  Lingua ungherese (Italiano)  Hongaars (Nederlands)  Hongrois (Français)  Ungarische Sprache (Deutsch)  Língua húngara (Português)  Венгерский язык (Русский)  Idioma húngaro (Español)  Język węgierski (Polski)  匈牙利语 (中文)  Ungerska (Svenska)  Limba maghiară (Română)  ハンガリー語 (日本語)  Угорська мова (Українська)  Унгарски език (Български)  헝가리어 (한국어)  Unkarin kieli (Suomi)  Bahasa Hongaria (Bahasa Indonesia)  Vengrų kalba (Lietuvių)  Ungarsk (Dansk)  Maďarština (Česky)  Macarca (Türkçe)  Мађарски језик (Српски / Srpski)  Ungari keel (Eesti)  Maďarčina (Slovenčina)  Magyar nyelv (Magyar)  Mađarski jezik (Hrvatski)  ภาษาฮังการี (ไทย)  Madžarščina (Slovenščina)  Ungāru valoda (Latviešu)  Ουγγρική γλώσσα (Ελληνικά)  Tiếng Hungary (Tiếng Việt) 
 mapnall@gmail.com