COVID-19
COVID-19 (z ; iné, zdomácnené názvy: covid-19, covid, zriedkavo kovid ) je infekčné ochorenie vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2 (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2, predtým dočasne ako 2019-nCoV), ktorý patrí do rodu Betacoronavirus. Prvý raz bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri 2019 v čínskom meste Wu-chan, z ktorého sa rozšíril do celého sveta a spôsobil pandémiu. Postihuje hlavne dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažkú pneumóniu (zápal pľúc) a môže viesť k úmrtiu pacienta. Infekcia bola potvrdená ku koncu roka 2022 u 650 miliónov ľudí, u ďalších s ľahkým priebehom, bezpríznakových alebo mimo dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa jej prekonanie predpokladá. Počet obetí sa k tomuto dátumu prekročil 6,6 milióna. Predpokladá sa, že skutočný počet priamych a nepriamych obetí pandémie COVID-19 môže byť aj násobne vyšší.
V slovenskom vydaní MKCH-10 sa od 9. marca 2020 kóduje ako U07.1 – Potvrdená infekcia COVID-19 a U07.2 – Podozrenie z infekcie COVID-19.
SARS-CoV-2 (predtým 2019-CoV) je betakoronavírus, patriaci do širokej skupiny koronavírusov. Je to pozitívny jednoreťazcový (+ssRNA) vírus. Koronavírusy spôsobujú ochorenia rôznej závažnosti, od prechladnutia po závažné ochorenia ako MERS (Middle East Respiratory Syndrome) a SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30 000 báz. Genóm vírusu už stanovili viaceré pracoviská. Je podobný netopierím koronavírusom a najviac koronavírusu šupinavca Pangolin-Cov. Vírus SARS-CoV-2, podobne ako iné vírusy, mutáciami neustále vytvára nové varianty, nepredpokladá sa však, že by tým výrazne obmedzil účinnosť vyvinutých vakcín. Pred Vianocami 2020 vzbudila obavy hlavne vo Veľkej Británii identifikovaná mutácia vírusu v genóme línie B.1.1.7 s približne o 40 – 70 % rýchlejším rastom a vyššou náložou vírusu, ktorá je nákazlivejšia, ale nie nebezpečnejšia.V máji 2021 WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) označila za varianty "vzbudzujúce obavy" variant alfa (predtým B.1.1.7 – "britský"), beta ("juhoafrický" B.1.351), gama (P.1, detegovaný v Brazílii) a delta ("indický" variant B.1.617), ktorý sa v roku 2021 stal dominantným. Sú nákazlivejšie, môžu čiastočne unikať účinku vakcín a niektorých liekov a spôsobiť ťažší priebeh ochorenia. V novembri 2021 sa v Juhoafrickej republike objavila varianta omikron, u ktorej je okrem vyššej nákazlivosti aj výrazne miernejší priebeh ochorenia. Táto je od konca roka 2021 celosvetovo dominantnou. V lete 2022 sa stali prevládajúcimi subvarianty omikron BA4 a BA5. Na Slovensku bolo vo februári 2021 zistené rozšírenie mutácie alfa ("britskej"), ktorá v marci 2021 už dominovala. V auguste 2021 sa stal dominantným delta variant vírusu a začiatkom roka 2022 začalo šírenie varianty omikron v rôznych subvariantách, ktorá sa rýchlo stala dominantnou, našťastie však vzhľadom k svojim vlastnostiam nespôsobila veľmi výrazný nárast počtu hospitalizovaných a obetí. Koncom roka 2022 dominovala subvarianta omikronu BA.5 a ďalšie sú pod dohľadom WHO, najmä XBB, ktorá sa šíri v USA.
V slovenskom vydaní MKCH-10 sa od 9. marca 2020 kóduje ako U07.1 – Potvrdená infekcia COVID-19 a U07.2 – Podozrenie z infekcie COVID-19.
SARS-CoV-2 (predtým 2019-CoV) je betakoronavírus, patriaci do širokej skupiny koronavírusov. Je to pozitívny jednoreťazcový (+ssRNA) vírus. Koronavírusy spôsobujú ochorenia rôznej závažnosti, od prechladnutia po závažné ochorenia ako MERS (Middle East Respiratory Syndrome) a SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30 000 báz. Genóm vírusu už stanovili viaceré pracoviská. Je podobný netopierím koronavírusom a najviac koronavírusu šupinavca Pangolin-Cov. Vírus SARS-CoV-2, podobne ako iné vírusy, mutáciami neustále vytvára nové varianty, nepredpokladá sa však, že by tým výrazne obmedzil účinnosť vyvinutých vakcín. Pred Vianocami 2020 vzbudila obavy hlavne vo Veľkej Británii identifikovaná mutácia vírusu v genóme línie B.1.1.7 s približne o 40 – 70 % rýchlejším rastom a vyššou náložou vírusu, ktorá je nákazlivejšia, ale nie nebezpečnejšia.V máji 2021 WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) označila za varianty "vzbudzujúce obavy" variant alfa (predtým B.1.1.7 – "britský"), beta ("juhoafrický" B.1.351), gama (P.1, detegovaný v Brazílii) a delta ("indický" variant B.1.617), ktorý sa v roku 2021 stal dominantným. Sú nákazlivejšie, môžu čiastočne unikať účinku vakcín a niektorých liekov a spôsobiť ťažší priebeh ochorenia. V novembri 2021 sa v Juhoafrickej republike objavila varianta omikron, u ktorej je okrem vyššej nákazlivosti aj výrazne miernejší priebeh ochorenia. Táto je od konca roka 2021 celosvetovo dominantnou. V lete 2022 sa stali prevládajúcimi subvarianty omikron BA4 a BA5. Na Slovensku bolo vo februári 2021 zistené rozšírenie mutácie alfa ("britskej"), ktorá v marci 2021 už dominovala. V auguste 2021 sa stal dominantným delta variant vírusu a začiatkom roka 2022 začalo šírenie varianty omikron v rôznych subvariantách, ktorá sa rýchlo stala dominantnou, našťastie však vzhľadom k svojim vlastnostiam nespôsobila veľmi výrazný nárast počtu hospitalizovaných a obetí. Koncom roka 2022 dominovala subvarianta omikronu BA.5 a ďalšie sú pod dohľadom WHO, najmä XBB, ktorá sa šíri v USA.