Pandémia ochorenia COVID-19
Pandémia ochorenia COVID-19 (nepresne: pandémia koronavírusu) je prebiehajúca globálna pandémia ochorenia COVID-19 spôsobená prenosom akútneho respiračného syndrómu zvaného SARS-CoV-2. Vírus bol prvý raz objavený v decembri 2019 v čínskom meste Wu-chan, provincii Chu-pej. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila mimoriadnu udalosť verejného zdravia 30. januára 2020 a 11. marca 2020 bola organizáciou vyhlásená pandémia tohto ochorenia. K 13. augustu 2022 bolo potvrdených viac ako 594 miliónov prípadov a viac ako 6,45 milióna úmrtí na COVID-19 vo viac ako 190 krajinách alebo regiónoch sveta. Najviac postihnuté pandémiou sú USA, India, Francúzsko, Brazília a Nemecko.
Na Slovensku sa prvý prípad objavil 6. marca 2020. K 13. augustu 2022 bolo 1 827 404 osôb testovaných pozitívne a 20 296 na následky ochorenia zomrelo.
Vírus sa najčastejšie šíri blízkym fyzickým kontaktom. Šíri sa vzduchom, predovšetkým malými kvapôčkami alebo aerosólmi, keď infikovaná osoba dýcha, kašle, kýcha alebo rozpráva. Môže sa taktiež prenášať cez kontaminované povrchy. Čas medzi nakazením a prepuknutím choroby je obvykle 5 dní, ale môže trvať dva až štrnásť dní.
Od infikovanej osoby sa môže zdravá osoba nakaziť až dva dni pred prejavením príznakov choroby, zároveň sa môže nakaziť aj od asymptomatických osôb, ktoré sú infekčné. Ľudia, ktorí sa ochorením nakazia sú pri stredne závažných prípadoch infekční po dobu 7 až 12 dní a až dva týždne pri závažných prípadoch ochorenia.
Medzi najčastejšie symptómy patrí horúčka, kašeľ, únava, ťažkosti s dýchaním a strata čuchu. Medzi komplikácie patrí zápal pľúc a akútny respiračný distresový syndróm. Inkubačná doba je zvyčajne 5 dní, ale môže sa pohybovať od jedného do 14 dní. V súčasnosti je k dispozícii viacero vakcín od rôznych výrobcov, ktoré sa postupne od decembra 2020 distribujú do celého sveta, pri závažných príznakoch sa používa liek remdesivir vpichom do žily. Naďalej však zostáva primárna liečba symptomatická.
Medzi odporúčané preventívne opatrenia patrí časté umývanie rúk mydlom, zakrývanie si úst pri kýchaní alebo kašľaní, fyzický odstup, nosenie rúška na verejnosti, častá ventilácia a filtrovanie vzduchu v miestnosti, dezinfekcia povrchov a monitorovanie a izolácia osôb, ktoré boli vystavených chorým alebo majú symptómy ochorenia. Úrady na celom svete zareagovali implementáciou cestovných obmedzení, výluk, kontrolou bezpečnosti na pracovisku a zatvorením prevádzok. Mnoho miest tiež pracovalo na zvýšení testovacej kapacity a sledovaní kontaktov infikovaných.
Pandémia spôsobila globálne spoločenské a ekonomické narušenie vrátane najväčšej globálnej recesie od veľkej hospodárskej krízy. Viedla k odloženiu alebo zrušeniu väčšiny športových, náboženských, politických a kultúrnych udalostí, rozsiahlych nedostatkov potravín zapríčinených panickým nakupovaním. Zároveň sa v roku 2020 znížili emisie znečisťujúcich látok a skleníkových plynov. Vzdelávacie inštitúcie boli čiastočne alebo úplne zatvorené a mnohé z nich prešli na online vzdelávanie. Dezinformácie a hoaxy o pandémii sa šírili prostredníctvom sociálnych sietí a masmédií.
Na Slovensku sa prvý prípad objavil 6. marca 2020. K 13. augustu 2022 bolo 1 827 404 osôb testovaných pozitívne a 20 296 na následky ochorenia zomrelo.
Vírus sa najčastejšie šíri blízkym fyzickým kontaktom. Šíri sa vzduchom, predovšetkým malými kvapôčkami alebo aerosólmi, keď infikovaná osoba dýcha, kašle, kýcha alebo rozpráva. Môže sa taktiež prenášať cez kontaminované povrchy. Čas medzi nakazením a prepuknutím choroby je obvykle 5 dní, ale môže trvať dva až štrnásť dní.
Od infikovanej osoby sa môže zdravá osoba nakaziť až dva dni pred prejavením príznakov choroby, zároveň sa môže nakaziť aj od asymptomatických osôb, ktoré sú infekčné. Ľudia, ktorí sa ochorením nakazia sú pri stredne závažných prípadoch infekční po dobu 7 až 12 dní a až dva týždne pri závažných prípadoch ochorenia.
Medzi najčastejšie symptómy patrí horúčka, kašeľ, únava, ťažkosti s dýchaním a strata čuchu. Medzi komplikácie patrí zápal pľúc a akútny respiračný distresový syndróm. Inkubačná doba je zvyčajne 5 dní, ale môže sa pohybovať od jedného do 14 dní. V súčasnosti je k dispozícii viacero vakcín od rôznych výrobcov, ktoré sa postupne od decembra 2020 distribujú do celého sveta, pri závažných príznakoch sa používa liek remdesivir vpichom do žily. Naďalej však zostáva primárna liečba symptomatická.
Medzi odporúčané preventívne opatrenia patrí časté umývanie rúk mydlom, zakrývanie si úst pri kýchaní alebo kašľaní, fyzický odstup, nosenie rúška na verejnosti, častá ventilácia a filtrovanie vzduchu v miestnosti, dezinfekcia povrchov a monitorovanie a izolácia osôb, ktoré boli vystavených chorým alebo majú symptómy ochorenia. Úrady na celom svete zareagovali implementáciou cestovných obmedzení, výluk, kontrolou bezpečnosti na pracovisku a zatvorením prevádzok. Mnoho miest tiež pracovalo na zvýšení testovacej kapacity a sledovaní kontaktov infikovaných.
Pandémia spôsobila globálne spoločenské a ekonomické narušenie vrátane najväčšej globálnej recesie od veľkej hospodárskej krízy. Viedla k odloženiu alebo zrušeniu väčšiny športových, náboženských, politických a kultúrnych udalostí, rozsiahlych nedostatkov potravín zapríčinených panickým nakupovaním. Zároveň sa v roku 2020 znížili emisie znečisťujúcich látok a skleníkových plynov. Vzdelávacie inštitúcie boli čiastočne alebo úplne zatvorené a mnohé z nich prešli na online vzdelávanie. Dezinformácie a hoaxy o pandémii sa šírili prostredníctvom sociálnych sietí a masmédií.
Country
-
Burkina
Burkina, dlhý tvar Burkina Faso, je vnútrozemský štát v Západnej Afrike, ktorého rozloha činí 274 200 km2. Na severe susedí s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s Togom a Ghanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a teda aj jej oficiálnym jazykom je francúzština a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s Francúzskom.
V oblasti Burkiny vznikali v 11. a 12. storočí tri mosijské ríše, ktoré sa roku 1896 stali súčasťou Francúzskej Západnej Afriky a roku 1919 samostatnou kolóniou, ktorá bola roku 1932 zrušená a roku 1947 znovu obnovená. -
Gabon
Gabon, dlhý názov Gabonská republika (fran. République gabonaise), je štát na západnom pobreží Strednej Afriky. Nachádza sa na rovníku, a hraničí s Rovníkovou Guineou na severozápade, Kamerunom na severe, Kongom na východe a juhu, a Guinejským zálivom na západe. Má rozlohu takmer 270 000 km2 a jeho populácia sa odhaduje na 2,1 milióna ľudí. Hlavným a najväčším mestom je Libreville.
Od svojej nezávislosti od Francúzska v roku 1960 mal suverénny štát Gabon troch prezidentov. Začiatkom 90. rokov zaviedol Gabon systém viacerých strán a novú demokratickú ústavu, ktorá umožnila transparentnejší volebný proces a reformovala mnohé vládne inštitúcie. -
Ghana
Ghana, dlhý tvar Ghanská republika, je štát v Afrike.
Ghana je štát veľký ako Spojené kráľovstvo. Leží v západnej Afrike. Jej susedmi sú Pobrežie Slonoviny, Togo a Burkina Faso. Z juhu krajinu obmýva Atlantický oceán (Guinejský záliv). Štát leží v tropickom podnebnom pásme, povrch tvoria nízke plošiny plné riek, z nich najväčšou je Volta, na ktorej je postavená najväčšia umelá vodná nádrž na svete. -
Kamerun
Kamerun, dlhý tvar Kamerunská republika, je prezidentská republika v strednej Afrike. Nachádza sa medzi Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, Kongom, Gabonom a Rovníkovou Guineou. Hlavné mesto je Yaoundé.
Hlavný vplyv v štáte má už od roku 1982 prezident Paul Biya, predsedom vlády je od roku 1996 Pieter Musonge Mafari. Zákonodarným zborom je Národné zhromaždenie, ktoré má 180 miest. V krajine pôsobia 4 významnejšie politické strany. Juhozápadná časť Kamerunu sa usiluje o odtrhnutie a pripojenie k Nigérii (čo Nigéria silno podporuje). -
Maroko
Maroko, dlhý tvar Marocké kráľovstvo, je štát nachádzajúci sa na severe Afriky. V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Pobrežie krajiny leží na okraji Atlantického oceánu a na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Hlavné mesto krajiny je Rabat.
-
Pobrežie Slonoviny
Pobrežie Slonoviny, dlhý tvar Republika Pobrežia Slonoviny, je štát v Afrike.
Nachádza sa v západnej Afrike na pobreží Guinejského zálivu. -
Senegal
Senegal (francúzsky: Sénégal; wolofšsky: Senegaal), dlhý tvar Senegalská republika (francúzsky: République du Sénégal; wolofšsky: Réewum Senegaal), je štát v západnej Afrike. Hraničí s Mauritániou na severe, Mali na východe, Guineou na juhovýchode a Guineou-Bissau na juhozápade. Obklopuje Gambiu, štát zaberajúcu úzky kúsok zeme pozdĺž brehov rieky Gambia, ktorá oddeľuje južnú oblasť Senegalu Casamance od zvyšku krajiny. Taktiež zdieľa námornú hranicu s Kapverdami. Jeho hospodárskym a politickým hlavným mesto je Dakar.
Je to unitárna prezidentská republika a je najzápadnejším štátom Eurafrázie. Za svoj názov vďačí rieke Senegal, ktorá ho ohraničuje na východe a severe. Senegal sa rozprestiera na rozlohe takmer 197 000 kilometrov štvorcových a má okolo 16 miliónov obyvateľov. Štát vznikol ako súčasť nezávislosti francúzskej západnej Afriky od francúzskej koloniálnej nadvlády. Z dôvodu tejto histórie je úradným jazykom francúzština. Rovnako ako ďalšie pokoloniálne africké štáty, aj tento štát zahŕňa širokú škálu etnických a jazykových komunít, pričom najväčšími komunitami sú Wolofovia, Fulbovia a Sererovia. -
Togo
Togo, dlhý tvar Togská republika, je štát v západnej Afrike. Ma podlhovastý tvar, na západe susedí s Ghanou, na východe s Beninom a na severe s Burkina Faso. Na juhu má krátke pobrežie Guinejského zálivu – bývalé Pobrežie otrokov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Lomé. Na ploche 56 000 km² tu žije 5 miliónov ľudí. Togo je jednou z najmenších afrických krajín.
Tradičné domy v Togu Obyvatelia sa členia do niekoľkých etnických skupín, z ktorých najpočetnejšia – okolo 2 mil. príslušníkov sú Adža-Ewovia, podiel ostatných je už pod 25 %. Skoro polovica obyvateľstva je gramotná. Úradným jazykom je francúzština, ale hovorí sa tu aj jazykmi jednotlivých kmeňov. Z náboženstva je najviac praktikovaný animizmus, kresťanov je tu 35 %, prevažne v mestách, ďalej tu je tiež moslimská menšina. Podľa sčítania ľudu v roku 2020 došlo k miernym zmenám v počte veriacich, ktoré sú nasledujúce: kresťania 42,3 %, moslimovia 14 % (väčšina sunnitov, malá menšina šiitov), tradičné africké náboženstvá 36,9 %, bez vyznania 6 ,2 %, zostávajúce veľmi nízke počty patrí judaizmu, hinduizmu a budhizmu. Z tradičných náboženstiev prevláda thron a vodun. V Togu je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), existujú aj eklekticizmy a synkretizmu (konkrétne synkretizmus vodunu a kresťanstva). -
Tunisko
Tunisko, dlhý názov Tuniská republika, je štát v Severnej Afrike. Krajina je členom AfDB, GATT, IBRD, IBD, LORCS, MMF, NAM, OAPEC, OAS, OAU, OSN, UNCTAD, WHO.
Krajina leží na území starovekého Kartága. Samotné mesto Kartágo je dnes súčasťou hlavného mesta Tunisu. Krajina sa osamostatnila spod francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1956. V polovici decembra 2010 v krajine prepukli sociálne nepokoje, ktoré neskôr začiatkom januára 2011 prerástli do ozbrojených stretov s políciou a armádou. Následným zvrhnutím vládcu, prezidenta Ben Alího 14. januára 2011 sa začala vlna revolúcií (v Tunisku dostala revolúcia prívlastok "jazmínová"), v ostatných arabských krajinách známa ako "arabská jar". 23. októbra sa v Tunisku uskutočnili prvé demokratické voľby, v ktorých zvíťazila strana umiernených islamistov. 12. decembra 2011 bol parlamentom zvolený nový dočasný prezident Munsif Marzukí. -
Zjednotená arabská republika
Zjednotená arabská republika (arab. al-Džumhúríja al-Arabíja al-Muttahida) bol štát, ktorý vznikol zjednotením Egypta a Sýrie v roku 1958.
Federálny štát vznikol 1. februára 1958 po referende v oboch krajinách, ako prvý krok vedúci ku vzniku budúceho panarabského štátu. Hlavným mestom štátu bola Káhira. Štát existoval do vystúpenia Sýrie zo zväzku v dôsledku štátneho prevratu v roku 1961, hoci Egypt tento názov používal až do roku 1971. -
Bahrajn
Bahrajn, dlhý tvar Bahrajnské kráľovstvo (arab.: – Mamlaka al-Bahrajn), je ostrovný štát v Perzskom zálive. Na západ od Bahrajnu leží Saudská Arábia, ktorá je s ním spojená Mostom kráľa Fahda (oficiálne otvorený 25. novembra 1986), a Katar južne cez Bahrajnský záliv. Plánovaný Katarsko-bahrajnský most priateľstva medzi Bahrajnom a Katarom bude najdlhšie pevné spojenie na svete.
* Havar -
Bhután
Bhután, dlhý tvar názvu Bhutánske kráľovstvo, je ázijský štát.
Bhután je typickým príkladom hornatej krajiny. Takmer 50 % rozlohy sa nachádza v nadmorskej výške nad Najvyššou horou tejto malej krajiny je Kulagangri. Vo výškach nad leží trvalo sneh a vyskytujú sa tu horské ľadovce. Riečna sieť je dosť rozvinutá, najdôležitejšími riekami sú Amo, Kuri, Manas a Sankosh (najdlhšia rieka 190 km). Lesy pokrývajú viac ako 55 % rozlohy krajiny. V južnej časti sú monzúnové lesy, vo vyšších polohách sú zmiešané lesy, zložené z borovíc, jedlí a dubov. V lesoch nachádza svoj domov veľa cicavcov, ako tigre, slony a jaky. -
Brunej
Brunej, dlhý tvar názvu Brunejsko-darussalamský štát, je štát v juhovýchodnej Ázii.
Bývalý britský protektorát Brunej na severovýchodnom pobreží Bornea získal 1. januára 1984 nezávislosť ako sultanát. Od 14. storočia patril Brunej k východojávskej madžapahitskej ríši a roku 1410 bol islamizovaný. Roku 1521 navštívil Brunej Portugalec Fernão de Magalhães. V 16. storočí sem prišli Španieli a roku 1841 Briti, ktorí v roku 1847 uzavreli so sultánom obchodnú zmluvu a v roku 1888 urobili z Bruneja britský protektorát. V rokoch 1941-45 bolo územie Bruneja obsadené Japonskom. Roku 1959 mu priznalo Spojené kráľovstvo istú vnútornú autonómiu, ktorá bola roku 1971 rozšírená. -
Hongkong
Hongkong, dlhý tvar Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong (o názvoch pozri nižšie), je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny. Do roku 1997 nebol Hongkong súčasťou Číny, ale bol kolóniou Spojeného kráľovstva.
Hongkong má rozlohu len 1 095 km2 a má vyše 7 miliónov obyvateľov. Čínski obyvatelia Hongkongu hovoria varietou (dialektom) čínštiny označovanou ako kantončina. Úradnými jazykmi je čínština (konkrétna varieta čínštiny nie je predpísaná) a angličtina. Na rozdiel od zvyšku ČĽR, kde sa používa zjednodušené čínske písmo, sa v Hongkongu oficiálne uprednostňuje tradičné čínske písmo. -
Jordánsko
Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.
Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. -
Katar
Katar, dlhý tvar Katarský štát , je emirát ležiaci na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Na juhu hraničí so Saudskou Arábiou (60), zvyšok emirátu obklopuje Perzský záliv.
V 7. storočí sa na polostrove rozšíril islam a územie sa dostalo pod vládu chálífov. Keď bolo hlavné mesto emirátu v roku 1783 presunuté na susedný Bahrajn, prepukli v Katare nepokoje, ktoré v roku 1867 vyústili do vojny. Po zásahu Anglicka vznikol samostatný emirát, ktorý mal na čele Sáníma, jedného z členov prednej katarskej rodiny. V roku 1916 sa stal Katar britským protektorátom. Katar, jeden z mnohých historických emirátov Arabského polostrova, je nezávislou krajinou od 1. septembra 1971. Na rozdiel od mnohých susedných kniežatstiev sa Katar rozhodol nestať časťou Spojených arabských emirátov ani Saudskej Arábie. -
Kuvajt
Kuvajt, dlhý tvar Kuvajtský štát, je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii.
Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom. -
Libanon
Libanon, dlhý tvar Libanonská republika, je štát na Blízkom východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na severe a východe so Sýriou, na juhu s Izraelom.
-
Macao
Macao (tradičné znaky: 澳門; zjednodušené znaky: 澳门; pchin-jin: Àomén, po portugalsky: Macau), dlhý tvar: Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Macao, je osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky. Macao bola prvá aj posledná európska kolónia v Ázii, ktorá patrila takmer 500 rokov Portugalsku. V roku 1999 sa vrátila späť pod jurisdikciu Číny s tým, že si do roku 2049 zachová vysoký stupeň autonómie.
Pred príchodom Portugalčanov sa miesto nazývalo Haojing (ustricové zrkadlo). Legenda o pôvode súčasného názvu hovorí to, že sa odvodil od chrámu A-Ma, ktorý postavili v roku 1488. Keď sa Portugalčania pýtali miestnych, ako sa to miesto nazýva, odpovedali jednoducho Maa Gok, čo je názov chrámu v kantončine. V súčasnosti používaný čínsky názov Àomén znamená "Brána do zálivu". -
Maldivy
Maldivy (často nesprávne aj Maledivy), dlhý tvar Maldivská republika, je štát na rovnomennom súostroví južne od Indie.
Hlavným mestom je Male. -
Mezopotámia
Mezopotámia (z ; ; ) je názov:
* a) v širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom, pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba Irak a časť Sýrie), -
Mongolsko
Mongolsko (-toto je krátky aj dlhý tvar názvu ; mong. Mongol Uls [doslova "mongolský/-ká štát/krajina", často nesprávne prekladané ako Mongolská republika ]; v rokoch 1924-1992 bol dlhý tvar názvu štátu Mongolská ľudová republika) je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na severe s Ruskom a na juhu s Čínou. Hlavné a najväčšie mesto Ulanbátar je domovom asi 40% populácie. S rozlohou je Mongolsko 19. najväčšou a tiež najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete, s počtom obyvateľov okolo 3,2 milióna obyvateľov. Je to tiež druhý najväčší vnútrozemský štát na svete po Kazachstane.
Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 Džingischán založil Mongolskú ríšu a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky. Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom ZSSR. Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu. -
Nepál
Nepál, dlhý tvar Nepálska federatívna demokratická republika, je štát v južnej Ázii. Na severe má spoločnú hranicu s Čínou a na juhu s Indiou. Hlavná činnosť obyvateľstva je poľnohospodárstvo, kde prevláda pestovanie ryže, pšenice, kukurice, juty a ovocia. Chovajú sa ovce, kozy, byvoly, hovädzí dobytok a jaky, no značný príjem má krajina z cestovného ruchu. V roku 1923 získala krajina nezávislosť, dovtedy bola pod britským dohľadom.
Krátky čas patrila krajina pod anglickú správu. Úplnú nezávislosť získala v roku 1923. Dňa 28. mája 2008 Ústavná rada odhlasovala zrušenie 240-ročnej monarchie a vyhlásila sekulárnu republiku. Dňa 19. júla 2008 sa v krajine uskutočnili historicky prvé prezidentské voľby. -
Omán
Omán, dlhý tvar Ománsky sultanát je arabský štát v juhozápadnej Ázii, presnejšie v juhovýchodnej časti Arabského polostrova, ležiaci na pobreží pri Arabskom mori a Ománskom zálive. Na severe susedí so Spojenými arabskými emirátmi (dĺžka hranice 410 kilometrov), na juhozápade s Jemenom (288 kilometrov) a na západe so Saudskou Arábiou (676 kilometrov). Celková rozloha krajiny je. Súčasťou Ománu sú tiež exklávy Madháʾ a Musandam. Tie boli súčasťou nezhôd medzi Ománom a Spojenými arabskými emirátmi, ale v roku 2003 obidva štáty údajne ratifikovali a podpísali zmluvu o konečnom ustanovení spoločných hraníc. Podrobnosti ohľadne dohody však neboli dosiaľ zverejnené.
V krajine žije približne tri milióny obyvateľov. Početne najzastúpenejším etnikom sú Arabi, nasledujú prisťahovalci pôvodom z Južnej Ázie – Bangladéša (Bengálci), Indie, Pakistanu (Balúčovia) a Srí Lanky a tiež Afriky. Valná väčšina obyvateľov sú moslimovia, najrozšírenejšia je ibádíjovská veteva islamu. Najvyznávanejšie náboženstvo mimo islamu je hinduizmus. Medzi dorozumievacie jazyky patria úradná arabčina a hojne používaná angličtina. -
Singapur
Singapur, dlhý tvar Singapurská republika, je moderný mestský štát a ostrovná krajina v juhovýchodnej Ázii. Leží pri južnom cípe Malajského polostrova, severne od rovníka. Je oddelený od Malajzie na severe Johorským prielivom a od indonézskych ostrovov Riau na juhu Singapurským prielivom. Územie Singapuru sa skladá z hlavného ostrova v tvare diamantu, bežne označovaného ako Singapore Island anglicky a Palau Ujong malajsky, a viac než 60-tich výrazne menších ostrovčekov. Zúrodňovanie pôdy bolo použité na rozšírenie rozlohy Singapuru, pretože je veľmi urbanizovaný.
Ostrovy boli uzavreté v 2. storočí a neskôr patrili rade miestnych ríš. Moderný Singapur založil v roku 1819 sir Thomas Stamford Raffles ako obchodnú pobočku Východoindickej spoločnosti s povolením od sultanátu Johor. Briti získali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824 a Singapur sa stal jedným z osád Britských úžin v roku 1826. Okupovaný Japonskom počas druhej svetovej vojny sa stal nezávislým od Spojeného kráľovstva v roku 1963 a spojil sa s inými bývalými britskými územiami s cieľom vytvoriť Malajziu z ktorej bol o dva roky neskôr vylúčený prostredníctvom jednomyseľných aktov parlamentu. Potom, čo Singapur zažil nejaké turbulencie v jeho prvých rokoch ako národ, vydal sa na cestu rozvoja a začal získavať uznanie ako jeden zo štyroch ázijských tigrov. -
Spojené arabské emiráty
Spojené arabské emiráty sú federáciou siedmich konštitutívnych emirátov na Blízkom východe, rozkladajúce sa v juhozápadnej Ázii vo východnej časti Arabského polostrova pri pobreží Perzského zálivu.
Na pevnine susedí s Ománom a Saudskou Arábiou a tiež zdieľa námornú hranicu s Katarom, Iránom a Pakistanom. -
Srí Lanka
Srí Lanka (-kodifikovaný slovenský tvar; nekodifikovaný tvar opierajúci sa viac o pôvodnú výslovnosť: Šrí Lanka alebo ešte presnejšie Šrí Lanká), dlhý tvar Srílanská demokratická socialistická republika (do roku 1972 Cejlón), je štát ležiaci na ostrove Cejlón v Indickom oceáne.
Hlavné mesto je Šrí Džajavardanapura Kotte, skrátene Kotte. -
Taiwan
Taiwan (staršie slovenské názvy: Tchaj-wan alebo Tajvan ), dlhý tvar Čínska republika, je ostrovný štát vo východnej Ázii.
Tento ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ostrovy Taiwan, Ťinmen (Chinmen, Quemoy), Matsu a Peskadorské ostrovy (Pcheng-chu, Rybárske ostrovy). Od čínskych brehov je vzdialený 150 –. Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan) pokrývajú väčšinu ostrova. Ich najvyšším vrchom je Jü-san (Yushan; Nefritový vrch, Mt. Morrison, Mt. Jade). Západné pobrežie lemuje široká nížina. -
Cyprus
Cyprus, gr. Κύπρος (Kýpros), tr. Kibris, dlhý tvar Cyperská republika (po grécky Κυπριακή Δημοκρατία – Kypriakí Dimokratía), je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 75 kilometrov južne od Turecka.
Okrem Cyperskej republiky je na ostrove Cyprus aj Severocyperská turecká republika, štát, ktorý medzinárodne uznáva iba Turecko. Vznikol odtrhnutím severnej časti ostrova od pôvodného Cypru. -
Jersey
Bailiwick Jersey (,, teda „správna oblasť bailiffa/bailliho Jersey“) je štát a kráľovská dependencia Spojeného kráľovstva v Normanských ostrovoch. Pozostáva z ostrovov Jersey a neobývaných Ecréhous a Les Minquiers.
Spolu s ďalšími Normanskými ostrovmi (teda s Bailiwickom Guernsey) je posledným pozostatkom stredovekého Normanského vojvodstva, ktoré sa rozprestieralo tak v Anglicku, ako aj vo Francúzsku. Spojené kráľovstvo je zodpovedné najmä za obranu týchto ostrovov. Ostrovy však nie sú súčasťou Spojeného kráľovstva. Normanské ostrovy boli počas 2. svetovej vojny jedinou časťou Spojeného kráľovstva okupovanou Nemeckom. -
Dominikánska republika
Dominikánska republika je štát vo východnej časti ostrova Hispaniola, východne od Haiti. Jeho rozloha je. Hlavné mesto Dominikánskej republiky je Santo Domingo. Dominikánska republika má 9 183 984 obyvateľov. Pobrežie má dĺžku, z ktorých pripadá na biele pieskové pláže. Je to druhé najväčšie mesto v Karibiku.
Povrch je členitý, tvorený vysočinami, úrodnými údoliami a tropickými pralesmi. Centrálne Kordillery sú najvyššie pohorie ostrova, ktoré sa tiahnú od Haiti na juh, popri hlavnom meste Santo Domingo. Súčasťou je aj Pico Duarte, najvyšší vrch v Dominikánskej republike s nadmorskou výškou (počas zimných období býva jeho vrchol zasnežený). Súbežne s Centrálnymi Kordillermi prebieha ja pohorie „Septentrional Mountains“, ktoré rozdeľuje atlantické pobrežie od údolia Cibao, ktoré je významné ťažbou zlata. Najmenšie pohorie je pohorie Cordillera Oriental vo východnej časti republiky, okrem neho sa v Dominikánskej republike nachádzajú aj dve ďalšie pohoria Sierra de Bahoruco a Nieba Sierra na juhozápade. Tieto pohoria čiastočne obklopujú slané jazero Lake Enriquillo, ktoré je zároveň aj najnižším bodom v krajine ( pod hladinou mora). Juhovýchodná časť republiky je pokrytá nížinami, typickými výskytom kaktusov a riedkym zaľudnením. Vegetácia je veľmi rôznorodá. Tak ako na ostatných ostrovoch Karibiku sa tu nenachádzajú žiadne veľké divé zvieratá, jedovaté hady a pavúky. -
Honduras
Honduras, dlhý tvar Honduraská republika, je štát na severe Strednej Ameriky, hraničiaci na západe s Guatemalou, na juhozápade so Salvádorom, na juhovýchode s Nikaraguou, na juhu s Tichým oceánom, na severe s Honduraským zálivom a Karibským morom. Tu patrí k Hondurasu súostrovie Islas de la Bahía, ktorého najväčšie ostrovy sú Utila, Roatán a Guanaja. Hodurasu patria aj súostrovia Islas del Cisne a Cochinos. V Tichom oceáne sa delí s Nikaraguou a Salvádorom o oblasť zálivu Fonseca, kde mu patria ostrovy Zacate Grande, El Tigre, Garrobo, Exposición, Güegüensi a ďalšie menšie ostrovy.
Viac ako 65% územia krajiny je hornatých, s priemernou nadmorskou výškou Morfologicky pozostáva krajina z troch typov: rovinatého severu pri karibskom pobreží, roviny na juhu pri tichomorskom pobreží a hornatého stredu krajiny. Ten sa člení na severnú, centrálnu a južnú časť. -
Kostarika
Kostarika (po španielsky a zastarano aj po slovensky : Costa Rica), dlhý tvar Kostarická republika, je štát v Strednej Amerike. Susedí s Nikaragou na severe a Panamou na juhovýchode, Tichým oceánom na západe a na východe s Karibským morom. Hlavným a najväčším mestom je San José. Počet obyvateľov je okolo 4,9 milióna, z toho 300 tisíc žije v hlavnom meste.
Kostarika bola prvá krajina na svete, ktorá zrušila svoju armádu v roku 1949, aby mohla financie použiť do vzdelania. -
Panama
Panama je štát na pomedzí Južnej a Strednej Ameriky kontrolujúci strategický Panamský prieplav.
Jeho susedmi sú na východe Kolumbia a na západe Kostarika. -
Trinidad a Tobago
Trinidad a Tobago, dlhý tvar Republika Trinidadu a Tobaga, je štát v Karibskom mori.
Ostrovy Trinidad a Tobago objavil v roku 1498 na svojej tretej americkej ceste Krištof Kolumbus. V roku 1532 si ich privlastnilo Španielsko. V roku 1763 pripadlo Tobago Británii a v roku 1797 si Briti podmanili aj Trinidad. -
Guyana
Guyana, dlhý tvar Guyanská kooperatívna republika, je štát v Južnej Amerike. Susedí so štátmi Surinam, Brazília a Venezuela. Je jediným štátom Commonwealthu, ktorý sa nachádza v Južnej Amerike. Leží severne od rovníku, pri pobreží Atlantického oceánu. Hlavné mesto je Georgetown.
Mapa Guyany Od 23. februára 1970 je Guyana, patriaca do Britského spoločenstva a ležiaca na severovýchode Južnej Ameriky, prezidentskou republikou. Zmenou ústavy zo 6. októbra 1980 sa Forbes Burnham sám menoval prezidentom a bol hlavou štátu do roku 1992. -
Paraguaj
Paraguaj, dlhý tvar Paraguajská republika (iné názvy pozri nižšie), je štát v Južnej Amerike. Hlavné mesto je Asunción.
Španielsky názov je Paraguay (krátky tvar) a República del Paraguay (dlhý tvar).
